Letanovská poukázala na to, že aby žiadateľ o prevádzkovanie staníc ZZS mohol byť úspešný, musel dokladovať personálne zabezpečenie ambulancií. Pýta sa preto, ako je možné, že žiadatelia o prevádzkovanie záchraniek za 800 miliónov eur v lete zdokladovali a čestne vyhlasovali, že majú alebo zabezpečia personál a dnes hrozí personálny kolaps, lebo týchto ľudí nemajú.
Hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová priblížila, že koncepcia fungovania moderných urgentných príjmov odštartovaná v roku 2017 má postupný nábeh do praxe, teda že na Slovensku sa postupne budujú a uvádzajú do praxe urgentné príjmy I. a II. typu. „Prechodné obdobie na zriadenie špičkových urgentných príjmov druhého typu a splnenie materiálno-technického vybavenia, ako aj personálneho zabezpečenia, majú nemocnice do 30. júna 2020,“ zdôraznila.
Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák vo štvrtok (13.2.) v Zdravotníckych novinách uviedol, že ministerstvo „poškodzuje ZZS aj priamo v personálnej oblasti“, a to tým, keď v júni minulého roka bez akejkoľvek odbornej diskusie určilo povinnosť obsadiť pozíciu vodiča v RZP zdravotníckym záchranárom. „Zmena vyhlášky znamenala, že normatívne požiadavky na počet záchranárov v posádkach RZP vzrástli zo dňa na deň o 860 záchranárov. Že na trhu práce takáto zásoba záchranárov neexistuje, MZ SR pri zmene vyhlášky nijako neriešilo,“ uviedol Polák.
Rovnako poznamenal, že novelou zákona a zriadením nových posádok typu RZP „S“ je potrebné personálne obsadiť ďalších 220 záchranárov. „Zmeny presadené MZ SR vyzerali tak na papieri ako posun vpred, v praxi však spôsobili iba to, že dnes sú záchranári nútení slúžiť také počty nadčasov, že ročný limit si vyčerpajú najneskôr v marci – apríli. Akútne tak hrozí personálny kolaps systému ZZS,“ tvrdí v príspevku.
Podľa Letanovskej zo slov Poláka vyplýva, že buď na Slovensku žiaden kolaps nehrozí, a tieto vyjadrenia sú len šírením poplašnej správy, alebo reálne kolaps hrozí a žiadatelia vo výberovom konaní uvádzali nepravdivé skutočnosti.