Vláda krajiny v tejto súvislosti vyzvala zamestnávateľov, aby sa už nespoliehali na „lacnú pracovnú silu“ z Európy, ale aby investovali do udržania si zamestnancov a vývoja automatizácie.
Britské ministerstvo vnútra uviedlo, že k občanom EÚ a občanom krajín mimo EÚ po 31. decembri tohto roka uplatní rovnaký prístup. Informuje o tom portál bbc.com.
Britská vláda chce migračný systém založený na bodovom hodnotení. Pracovníci, ktorí budú chcieť prísť do Británie, budú musieť ovládať angličtinu a mať ponuku na kvalifikované zamestnanie.
Za splnenie týchto dvoch kritérií získajú 50 bodov. Celkovo budú musieť imigranti na pracovné povolenie získať 70 bodov. Body sa im budú prideľovať aj v závislosti od výšky ponúkaného platu alebo na základe toho, či pôjde o prácu v odvetví s nedostatkom pracovnej sily.
Vláda predstavila nový bodový systém udeľovania víz
Plánované opatrenia vyvolali kritiku opozície z radov labouristov a Liberálnych demokratov. Informovala o tom agentúra AFP. Kabinet britského premiéra Borisa Johnsona označil nový bodový systém, ktorý by mal začať platiť od 1. januára 2021, za nástroj, pomocou ktorého Londýn „prevezme späť kontrolu“ nad hranicami Británie.
Nové pravidlá budú od každého uchádzača vyžadovať, aby dosiahol najmenej 70 bodov, pričom jednotlivé kvalifikácie budú mať pridelené vopred stanovené bodové ohodnotenie.
Cudzinci, ktorí by v Británii mali zarábať najmenej 30.820 eur ročne, môžu získať dodatočných 20 bodov, zatiaľ čo uchádzači s minimálnou možnou mzdou 24.589 eur nezískajú v danej kategórii ani jeden bod.
Ďalších maximálne 20 bodov bude možné získať za „požadovanú úroveň anglického jazyka“. Taktiež osoby s „nedostatkovými kvalifikáciami“ môžu získať až 20 bodov, pričom dodatočných desať alebo 20 bodov môže kandidátovi pridať doktorát – v závislosti od oblasti, v ktorej bol nadobudnutý.
Žiadatelia tak budú podľa vládneho návrhu schopní „vykompenzovať“ negatívnu charakteristiku, ako napríklad nízky plat, pozitívnymi charakteristikami, ktorými môžu v takomto prípade byť špecifická pracovná ponuka, prípadne kvalifikácia.
Návrh odmietla nielen opozícia
Britská ministerka vnútra Priti Patelová označila danú reformu za „tvrdú a férovú“. „Musíme sa prestať orientovať na lacnú pracovnú silu z Európy a zamerať sa viac na investície do technológií a automatizácie,“ vyhlásila.
Daný návrh konzervatívnej vlády však odmietla nielen opozícia, podľa ktorej neberie ohľad na možné ekonomické dosahy, ale aj zástupcovia podnikov spoliehajúcich sa na zahraničnú pracovnú silu. Podľa opozičných labouristov prinútia vládu práve sektory ekonomiky, ktoré sú závislé od zahraničných pracovníkov, k prijatiu takého množstva výnimiek, že celá reforma stratí zmysel.Menšia opozičná strana Liberálni demokrati zasa uviedla, že tento návrh zákona „sa zakladá na xenofóbii a nie na sociálnych alebo ekonomických potrebách krajiny“.
Podľa AFP ide v prípade daného návrhu o najväčšiu reformu imigračnej politiky v Británii za posledných 50 rokov.