Už v stredu opatrenia schválila vláda. Následne ich však musí na mimoriadnej schôdzi odobriť parlament. Otázne je, či sa to dosluhujúcej vládnej strane podarí.
Trinásty dôchodok by mal byť vyplatený penzistom prvýkrát už v decembri tohto roka. Každý dôchodca by tak dostal 460 eur. Ľudia v predčasnom dôchodku 433 eur. Dôchodok navyše sa však netýka len starobných dôchodkov, ale aj poberateľov invalidných, sirotských, vdovských a vdoveckých penzií.
Razantné zvyšovanie dôchodkov bude stáť štátnu pokladnicu stovky miliónov eur. Hrubý odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o sume 581 miliónov eur. Ekonóm Ján Šebo z univerzity Mateja Bela počíta so sumou 690 miliónov eur. Samotný premiér odhadol výdavky na 500 miliónov eur. V každom prípade ide len o tohtoročné odhady, pričom objem vyplatených peňazí bude každý rok narastať. V tohtoročnom rozpočte sa však počíta len s vyplatením vianočného príspevku. Ten stojí štátnu kasu 160 miliónov eur. Dôchodcovia s najnižšími penziami tak v decembri minimálne dostanú jednorazový príspevok vo výške 200 eur.
Hore by mali ísť aj rodinné prídavky. A to už od januára 2021. Rodičia by tak na každé dieťa mali dostať 50 eur, namiesto terajších 24,90 eura. „Rodina s dvoma deťmi si ročne prilepší o 600 eur,“ povedal v utorok pri predstavovaní návrhu premiér Peter Pellegrini. Celkovo sa poberajú rodinné prídavky na viac ako milión detí. Štátnu kasu by tak novoročné zvýšenie vyšlo 300 miliónov eur.
Dosluhujúca vláda sa však zaviazala, že bude smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Ten by Slovensko malo mať už budúci rok. Po schválení dôchodkov navyše a zvýšení prídavkov na deti však naň môžeme úplne zabudnúť.
Rezort financií je nateraz k návrhu zdržanlivý. Odhadovať jeho dopady nechce, keďže podľa jeho hovorkyne Alexandry Gogovej nie sú známe presné parametre oboch opatrení. "V prípade schválenia návrhov bude ministerstvo financií v rámci možností rozpočtu hľadať zdroje na ich krytie. Už teraz však môžeme povedať, že vzhľadom na výdavkové limity na tento rok to bude veľmi náročná úloha,“ hovorí Gogová.
Vládou schválený rozpočet počíta v tomto roku s deficitom vo výške 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To je však podľa analytikov príliš optimistický pohľad. „Pre rok 2020 odhadujeme aktuálny deficit na úrovni takmer 1,8 percenta HDP,“ povedal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.
Ak by sa k tomu koncom roka pridali 13. dôchodky, deficit sa zvýši o 0,6 percentuálneho bodu. Dostal by sa tak na 2,4 percenta HDP. V tom prípade by však Slovensku hrozili sankcie od Európskej komisie.
Okrem toho by tak vláda porušila výdavkový strop, ktorý prijala ešte koncom minulého roka. Ten zakazuje minúť viac peňazí, ako je odsúhlasené v schválenom rozpočte. „Ak by sa tento záväzok dodržal, tohtoročný deficit sa môže priblíži k hranici 0,6 percenta,“ povedal Šramko.
Ak by vláda chcela schválený strop dodržať, musela by škrtať iné výdavky. Ale kde? Ekonóm Ján Šebo z univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vidí priestor napríklad v okresaní prídavkov na deti. No keďže ten sa má zvyšovať, asi to nebude cesta. Možnosťou je aj zrušenie rodičovského príspevku. Ten však odchádzajúca vláda k januáru tohto roka zvyšovala. „Alternatívne by sme mohli povedať rodičom, že za základnú aj strednú školu budú platiť plné školné vo výške približne 1¤200 eur ročne,“ hovorí Šebo. No ani to by nemuselo v ďalších rokoch stačiť. „O 15 rokov by sme k tomu museli pripočítať aj plné hradenie výkonov u ambulantných lekárov,“ dodáva Šebo.
Ťažký život na penzii
Snahy o zvyšovanie dôchodkov nie sú prekvapivé. Záujem získať čo najviac hlasov starších ľudí viedol dosluhujúcu vládu koncom minulého roka k stanoveniu dôchodkového stropu. Podobným ťahom bolo aj zvýšenie minimálnych dôchodkov. Práve dôchodcovia sú totiž jednou z najsilnejších voličských skupín. A nejde len o tých starobných. Aktuálne poberá určitú formu dôchodku viac ako 1,4 milióna Slovákov.
Na zavedenie 13. dôchodku však tlačia aj samotní dôchodcovia. „S touto požiadavkou sme oslovili všetky politické strany aj tie mimo parlamentu. Otvorené nie sme od nikoho nepočuli,“ hovorí šéf Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky. Odpovede sa podľa neho líšili len v tom, ako má penzia navyše vyzerať.
Lipiansky upozorňuje, že penzistom sa na Slovensku nežije ľahko. „Pre slovenského dôchodcu je každé euro navyše dobré,“ hovorí.
Priemerný dôchodok na Slovensku dosiahol v januári 2020 hodnotu 477,14 eura. Väčšina ľudí na dôchodku však nedostáva ani toľko. Štatistiku totiž skresľujú vyššie penzie nových dôchodcov.
"Po štyridsiatich odpracovaných rokoch je moja penzia necelých 400 eur. Keď odrátam poplatky za nájom a energie, na život mi ostane necelých 200 eur na mesiac,“ hovorí dôchodkyňa Ivana Jankovičová z Prievidze. Mnoho starších ľudí podľa nej z penzie nedokáže zaplatiť zubárovi keramickú plombu a časť má problémy aj s úhradou doplatkov za lieky. Sama pre nízky dôchodok pracuje.
"Zlú finančnú situáciu som vyriešila odchodom do Rakúska, kde ja, 66-ročná žena opatrujem 90-ročnú dôchodkyňu,“ hovorí dôchodkyňa z Prievidze. Väčšinu zarobených peňazí si Jankovičová odkladá. Chce mať totiž rezervu na časy, keď už nebude vládať. Opatrovateľky starých ľudí v Rakúsku pracujú zvyčajne na živnosť, za dva týždne zarobia od 800 do 1 200 eur.
Vyššie dane alebo cudzinci
Aktuálne na výplatu jedného dôchodku idú sociálne odvody zaplatené viac ako dvoma pracujúcimi ľuďmi. Ak sa nič nezmení na súčasnom nastavení penzijného systému, v roku 2030 to budú presne dvaja ľudia. V roku 2060 bude na jedného dôchodcu pracovať jeden zamestnanec.
„Ak má mať starobný dôchodca mieru náhrady na úrovni 50 percent priemernej mzdy, potom by tento pracujúci musel len na poistnom zaplatiť polovicu svojej mzdy,“ hovorí Šebo. Ešte by sme mu však zobrali niečo na zdravotnom poistení, niečo na dani z príjmov, niečo na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, niečo na miestnych daniach,“ dodáva ekonóm. „Daňovo-odvodové zaťaženie by v takom prípade malo byť na úrovni okolo 80 percent zárobku,“ vysvetľuje Šebo.
Problém s nedostatkom pracujúcich ľudí môže čiastočne vyriešiť otvorenie domáceho trhu ľuďom z cudziny. Štedrý nemecký dôchodkový systém dnes ťahajú aj pracujúci Slováci, ktorí tam odišli za vyššími platmi.
Slovenské mzdy už dnes lákajú Srbov a Ukrajincov. „Vo vašom hlavnom meste zarobím štyrikrát viac ako u nás doma v Srbsku,“ hovorí Nella Stevanovič zo Srbska. Tá aktuálne za 800 eur v čistom pracuje v jednom z priemyselných parkov v okolí Bratislavy. Jej snom je však dostať sa na lepšie platené pracovné miesto v Nemecku.
Cestou k zaplateniu 13. dôchodkov či vyšších prídavkov na deti môže byť aj zvýšenie odvodov pre pracujúcich. „Strana Smer zrejme prišla s úvahou, že keď sú na Slovensku 13. a 14. platy, tak si môžeme dovoliť aj 13. dôchodok. Táto úvaha má chybičku krásy. Z 13. a 14. platu sa neplatia odvody a trinásty dôchodok niet z čoho vyplácať,“ hovorí analytik spoločnosti Iness Radovan Ďurana.
Viac peňazí môže priniesť do rozpočtu aj presadenie celoeurópskeho zdanenia robotov.
