Súboj o minimálnu mzdu

, 10.02.2020 18:45
minimalna mzda
Minimálna mzda v januári stúpla z 520 eur na 580 eur v hrubom. Autor: , ,

Slovenská ekonomika zažíva jedny z najlepších časov od osamostatnenia. A to aj napriek minuloročnému spomaleniu. V priemyselných častiach krajiny stále chýbajú ľudia. Napriek tomu zamestnávatelia čoraz viac bijú na poplach a pre prudký rast platov čoraz viac varujú pred hrozbou prepúšťania.

Dôvodia rastom minimálnej mzdy. Tá v januári stúpla z 520 eur na 580 eur v hrubom. Firmám však najviac prekážajú od nej sa odvíjajúce príplatky za prácu v noci a cez víkend. Kým ešte v minulom roku odpracovanie osemhodinovej nočnej zmeny zvýšilo plat robotníka o 9,56 eura, v tomto roku už o 10,67 eura. Za odpracovanú sobotu dostane človek namiesto 11,96 eura až 13,33 eura, za nedeľu až 26,66 eura namiesto 23,91 eura. Zamestnanci tak firmám zdraželi.

„Slovensko pre rýchlejší rast platov určite nestráca konkurencieschop­nosť. Najlepšie je silu domácej ekonomiky vidieť na rekordnej zamestnanosti a mnohé firmy majú stále problém obsadiť voľne pracovné miesta,“ povedal Emil Machyna, predseda OZ Kovo. Aktuálne je v slovenskej ekonomike voľných 93¤840 pracovných miest.

Analytici dlhodobo upozorňujú na to, že Slovensko o výhodu v podobe lacnej pracovnej sily príde po tom, ako priemerná mzda dosiahne 1¤200 eur. V minulom roku dosiahla priemerná mzda na Slovensku vyše tisíc eur. Podľa analytikov sa však domáca ekonomika nikdy nezaradí do klubu bohatých krajín, ak jej úspech bude postavený na lacnej pracovnej sile.

„Dnes má problémy náš oceliarsky priemysel, ktorý musí čeliť lacnej konkurencii z Ázie a zároveň dosť neinvestoval do zvýšenia konkurencieschop­nosti,“ uviedol Machyna. V rámci celého regiónu máme podľa šéfa odborov na jednu odpracovanú hodinu najväčšiu produktivitu práce. „Teraz sa rozhoduje o tom, či naše firmy budú mať aj naďalej vysoké zisky, alebo budú nútené dať viac zamestnancom,“ povedal Machyna. Odbory tvrdia, že momentálne slovenskú ekonomiku čaká „len“ spomaľovanie hospodárskeho rastu, no na príchod krízy to zatiaľ nevyzerá.

„Na prepúšťanie má väčší vplyv ako rast miezd neschopnosť podnikateľov uplatniť sa na trhu, predávať svoje výrobky, služby, dobre robiť marketing, nadväzovať nové obchodné partnerstvá a kontrakty,“ hovorí analytik združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Inými slovami ide o to, či je biznis model životaschopný – to prináša zisk, a nie výška minimálnej mzdy, dodáva. „Strašenie výškou minimálnej mzdy, ktorá bude takmer rovnaká ako v Čechách alebo v Poľsku, považujem za snahu podnikateľov udržať zisky vysoko na úkor životnej úrovne svojich zamestnancov,“ povedal Kuruc.

Kam sa vyberie ekonomika?

Budúci vývoj domácej ekonomiky bude závisieť od vývoja v Nemecku. Miestne firmy v decembri minulého roka zaznamenali 8,7-percentný pokles objednávok v porovnaní s decembrom 2018. „Opäť sa začalo vo veľkom hovoriť o hrozbe recesie: miesto poklesu výroby "len“ o očakávaných 0,2 percenta poklesla výroba o 3,5 percenta. Údaje ukázali predovšetkým pokles zahraničného dopytu," povedal hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora. Najsilnejšiu ekonomiku Európskej únie minulý rok trápila obchodná vojna medzi USA a Čínou. Tá paralyzovala časť čínskej ekonomiky a prišlo aj k zníženiu predaja nemeckých výrobkov v Ázii. Spor medzi Washingtonom a Pekingom je, zdá sa, doriešený, no výrobu niektorých podnikov v Ázii už stihol paralyzovať koronavírus.

Firmám sa v časoch hroziacej recesie zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov neveľmi pozdáva. „Som zvedavý, čo odbory povedia ľuďom, keď pre vysoké príplatky príde k prepúšťaniu zamestnancov,“ povedal Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Každý dobrý hospodár sa podľa neho práve v dobrých časoch pripravuje na príchod tých zlých. „Treba prijať rôzne opatrenia na udržanie zamestnanosti aj v prípade prudkého spomalenia ekonomického rastu,“ dodal Hošták. Varuje, že teraz ideme „opačným smerom a vláda prostredníctvom populistických balíčkov neustále sťažuje podnikanie“.

Ľudí prepúšťa napríklad U. S. Steel Košice, ktorý len v roku 2017 dosiahol zisk takmer 450 miliónov eur. Zároveň kvôli vysokej cene práce sa zamestnancov zbavuje aj slovenská fabrika kórejského koncernu Samsung. „Z ostatných podnikov nemáme informácie o prepúšťaní a väčšine firiem sa stále darí,“ upokojuje šéf odborov Machyna. Aj keď pre spomaľujúci ekonomický rast budú mať niektoré podniky nižšie zisky, ako plánovali.

Z minimálnej mzdy sa nedá šetriť

V regióne visegrádskej štvorky má najvyššiu minimálnu mzdu Poľská republika, ktorej obyvatelia pracujú minimálne za 611 eur v hrubom. Na druhom mieste je Slovenská republika s minimálnou mzdou vo výške 580 eur a na treťom Česká republika so sumou 575 eur. Výrazne nižšia je minimálna mzda jedine v Maďarsku, kde najslabšie zarábajúci ľudia pracujú za 487 eur. Nižšia minimálna mzda ako na Slovensku je v šiestich krajinách Európskej únie. Najmenej – len 312 eur – zarábajú Bulhari a najviac – 2¤142 eur – obyvatelia Luxemburska.

Ľudia pracujúci za minimálnu mzdu si len veľmi ťažko niečo ušetria. „Z dôvodu nižších príjmov si mnohí Slováci nevedia mesačne niečo ušetriť navyše. Napriek tomu podľa našich údajov dokážu v priemere Slováci dať bokom 65 eur mesačne,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Podľa štatistík sú na tom najhoršie slobodné matky a otcovia. „Patria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ktorí nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je napríklad pokazená práčka či auto,“ dodala analytička. Ľudia pracujúci za nízke mzdy majú problém utiahnuť aj výdavky spojené so starostlivosťou o deti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Odbory #nezamestnanosť #minimálna mzda #firmy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku