Slovensko dobieha Západ

, 11.02.2020 06:00
psa trnava, auto, automobilka
Podľa údajov Ústredia práce dosiahla miera disponibilnej nezamestnanosti v decembri minulého roka úroveň 4,92 percenta. Autor: ,

Vyššie ceny, vyššie platy. Ľudí pohľad na cenovky vlani veľmi netešil. Viac platíme za potraviny, energie, benzín. Čo nás čaká tento rok?

Minuloročná takmer trojpercentná inflácia Slovensko podľa údajov Eurostatu vystrelila na tretiu priečku v únii, prvú v rámci eurobloku. O niečo optimistickejšie však zdražovanie vyzerá v porovnaní s rastom platov. Tie si totiž vlani medziročne pripísali niečo vyše osem percent. A aj po očistení o infláciu pridali o 5,4 percenta.

"Priemerné platy rástli rýchlejšie ako inflácia, takže domácnosti reálne bohatnú,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Vidí za tým ekonomický rozmach Slovenska, ktorý tlačí na výdavky domácností. A to aj napriek tomu, že naša ekonomika už vlani brzdila viac ako najpesimistickejšie odhady. A pridala, tak len niečo nad dve percentá. Pôvodne sa pritom rátalo takmer s raz takým rastom.

Aj v tomto roku by podľa analytika mali platy predbiehať rast cien. "Inflačné tlaky by mohli tento rok mierne poľaviť, ale stále budeme zaznamenávať nadpriemerný rast cien,“ hovorí Tomčiak. Ľudia by si tak mohli dovoliť nakupovať viac ako vlani. A hoci tržby maloobchodníkov sa za minulý rok prepadli medziročne o štyri percentá, hore išli nákupy v cestovnom ruchu či reštauráciách. Zdá sa tak, že spotreba sa presúva skôr smerom k zážitkom. Aj to naznačuje, že hoci stále máme čo doháňať, životná úroveň sa u nás posúva viac k Západu. Samozrejme, zavážia aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi či povolaniami.

"Priemerná mzda v slovenskom hospodárstve počas prvých troch štvrťrokov 2019 dosiahla úroveň 1 064 eur,“ hovorí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Platy ťahala nahor vyššia minimálna mzda, ale aj vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkend alebo počas sviatkov. No nielen to – v prípade mnohých firiem pretrvával aj v roku 2019 boj o každého zamestnanca, dodáva Sadovská.

Ukazuje to aj európska štatistika hodinových miezd. Tie slovenské v treťom štvrťroku 2019 medziročne narástli takmer o osem percent. Obsadili sme tak šieste miesto v rámci krajín únie. Na prvých miestach bolo Rumunsko a Bulharsko s dvojciferným rastom, nasledovalo Maďarsko. Naopak, za nami zostalo susedné Česko aj Poľsko. Priemerne pritom v únii rástla v tomto období hodinová mzda medziročne o 3,1 percenta, v rámci krajín eurozóny pridala o 2,6 percenta.

Zamestnanosť zatiaľ neklesne

Rastu platov tento rok nahráva aj nedostatok kvalitných ľudí na trhu práce. Podľa údajov Ústredia práce dosiahla miera disponibilnej nezamestnanosti v decembri minulého roka úroveň 4,92 percenta. A hoci spomaľujúca ekonomika zatlačí aj na tvorbu nových pracovných miest, výraznejší nárast nezamestnanosti sa ešte nečaká. A ak áno, tak skôr v ekonomicky slabších regiónoch.

Výraznejšiemu nárastu nezamestnanosti totiž nateraz podľa analytika UniCredit bank Ľubomíra Koršňáka bráni relatívne vyššia náročnosť ekonomického rastu na novú pracovnú silu. "Ekonomický rast sa posunul viac od rastu cez produktivitu práce k rastu cez zamestnanosť,“ hovorí. Aj nepatrný rast ekonomiky má tak podľa neho potenciál zvyšovať zamestnanosť. Aj tu však platí, že Slovensko akoby sa delilo na dva svety – kde západ krajiny sa borí s nedostatkom ľudí a východ s nedostatkom prá­ce.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: SHUTTERSTOCK, lchovanec

Potraviny, služby, bývanie

Infláciu u nás tlačili hore podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej najmä ceny potravín a služieb. Podpísal sa pod to vývoj cien poľnohospodárskych plodín na svetových burzách, ale aj rozkolísané ceny ropy. "Výraznejšie zdražovanie v našich obchodoch je ale aj dôsledkom vnútorných podmienok, ktoré ťahajú ceny smerom nahor,“ hovorí Glasová. Za dražením potravín vidí analytička rast nákladov výrobcov. Tí museli nielen dvíhať platy svojim ľuďom pre rast minimálnej mzdy či príplatkov za prácu v noci či víkend. Nepomohlo ani zvýšenie cien energií. "Pekárne, ale aj v supermarkety tak boli nútené zvýšené náklady preniesť do svojich výrobkov, a v konečnom dôsledku na spotrebiteľov,“ hovorí Glasová.

Ceny však nahor tlačí aj rastúca kúpyschopnosť. Výsledkom je tak draženie služieb, po ktorých je väčší dopyt. Za všetkým je rekordný rast platov v minulom roku.

Za rekordnou infláciou sú okrem potravín aj náklady na bývanie – tie vlani poskočili o päť percent. "V prípade bývania išli na Slovensku nahor najmä ceny energií, a to v priemere o 6,1 percenta,“ hovorí Sadovská. Ešte výraznejší rast cien sa pri elektrine čaká tento rok, keď priemerne poskočí takmer o deväť percent. "Priemernej domácnosti na Slovensku by sa tak ročné náklady za energie mohli v tomto roku zvýšiť o 30– 60 eur,“ hovorí analytička.

Ceny u nás pridali rekordne

Za celý rok rástli ceny o 2,8 percenta. Ukázali to údaje Eurostatu. V decembri minulého roka si však pripísali medziročne až 3,2 percenta. Pri podrobnejšom pohľade je zrejmý rozdielny vývoj inflácie vo vyspelejších krajinách únie a v nových členských krajinách, upozorňuje Glasová. "Viaceré krajiny najmä západnej Európy bojujú s pomalšou infláciou,“ hovorí.

Ako príklad analytička uvádza Nemecko s rastom cien na úrovni 1,5 percenta, Francúzsko s 1,6 percenta, no i Taliansko, kde ceny poskočili len o pol percenta. Voči slabému cenovému rastu v západnej Európe bojuje podľa analytičky aj Európska centrálna banka (ECB) nízkymi úrokovými sadzbami a voľnou menovou politikou. Naopak, novšie krajiny sa boria s výrazne rýchlejším rastom cien. Tie v decembri 2019 medziročne poskočili v Rumunsku až o 4,1 percenta, V Maďarsku o rovné štyri percentá. Podobne ako u nás – o 3,2 percenta – pridali ceny v susednom Česku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #platy #nehnuteľnosti #ceny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku