Chudobnejší doplatili na oslabenie ľavice

, 01.02.2020 12:00

Písal sa úvod roka 2015 a ľavicový Smer bol na vrchole. Vládol sám a spustil veľkú reformu, ktorou sa znížili odvody pre viac ako 600-tisíc najmenej zarábajúcich Slovákov. Minimálna mzda bola vtedy 380 eur a po reforme sa v čistom zvýšila o 19 eur.

Odvodovú položku sa však čoraz slabšiemu Smeru v súčasnej pravicovo-ľavicovej vláde nepodarilo udržať a s tohtoročným rastom minimálnej mzdy na 580 eur v hrubom sa nadobro skončilo odvodové zvýhodnenie najslabšie zarábajúcich. Tým síce pri raste minimálky stúpajú čisté príjmy, ale nie tak, ako by mohli, keďže čoraz viac platia na odvodoch.

„Tento rok som prešiel z trvalého zamestnaneckého pomeru na živnosť. Je to super, keďže môj mesačný plat sa zvýšil približne o 102 eur,“ hovorí pre Pravdu Emil Gombálek. Ten druhý rok pomáha pri spracovaní dreva v Lučenci. Jeho kolegovia pracujúci za minimálnu mzdu 580 eur v hrubom majú čistý príjem necelých 477 eur. „Ja si ako živnostník za svoje služby fakturujem 650 eur. Z toho zaplatím minimálne zdravotné odvody vo výške 70,91 eura a ostane mi 579,09 eura,“ pochvaľuje si Gombálek.

Na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napríklad, ak by daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy bolo v roku 2020 rovnaké ako v roku 2015, v čistom by zamestnanci dostávali mesačne o 40 eur viac,“ povedal výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.

Zlý daňový mix

Práve pred piatimi rokmi totiž v ekonomike začala fungovať odpočítateľná odvodová položka, ktorá znižovala zdravotné odvody a zvyšovala čisté prímy ľudí s mesačným platom do 570 eur. Menej na odvodoch platili aj zamestnávatelia. Odvodová položka sa však v ďalších rokoch nevalorizovala a jej vplyv klesal. „Rast minimálnej mzdy, ktorý zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov aj zamestnávateľov, nemusí po zohľadnení všetkých vplyvov byť to najoptimálnejšie riešenie. Na druhej strane, každé zníženie daní a odvodov má negatívny vplyv na verejný rozpočet a bez prijatia dodatočných opatrení na strane výdavkov alebo príjmov rozpočtu by došlo k prehĺbeniu deficitu verejnej správy,“ dodal Novysedlák. Z odvodov funguje verejný sociálny aj zdravotný systém.

Domáce firmy sa dlhé roky sťažujú na vysoké dane aj odvody. „Problém je, že u nás sa priveľmi zdaňuje práca a málo ekologická záťaž a renta plynúca z vlastníctva majetku,“ upozornil analytik združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Ak sa spočítajú všetky daňové príjmy a odvody v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP), patrí Slovensko medzi 9 najmenej zdaňovaných krajín v Európskej únii. „Dokonca americký neoliberálny think tank Tax Foundation vo svojom Medzinárodnom indexe daňovej konkurencie umiestnil Slovensko na 11. miesto z 36 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),“ dodal Kuruc.

Pri daňovo-odvodovom zaťažení priemernej mzdy sa Slovensko nijako nevymyká zo štandardov platných v krajinách združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). „Pomohlo by však, keby sa daňovo-odvodové zaťaženie znižovalo tým viac, čím viac sa blížime k minimálnej mzde. Je to úplne bežná prax v západných krajinách: čím nižšia mzda, tým nižšie dane a odvody. Čím vyššia mzda, tým vyššie dane a odvody,“ povedal Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba. Najslabšie zarábajúci Belgičania pracujúci za hrubú minimálnu mzdu 1¤593 eur zaplatia štátu na daniach a odvodoch len 59 eur za mesiac. Slováci pracujúci za minimálnu hrubú mzdu 580 eur zaplatia na daniach a odvodoch až 103,26 eura za mesiac. Cena práce je v takom prípade až 784,20 eura. Rozdiel medzi cenou práce a hrubou mzdou sú odvody platené zamestnávateľom.

Ľudia pracujúci za minimálnu mzdu väčšinou celý svoj čistý príjem minú na spotrebu. „Nosia tak tržby miestnym podnikateľom a pomáhajú im rásť, tí potom môžu viac zamestnávať,“ dodal Kuruc. Viac zamestnaných ľudí sa automaticky premietne do vyšších príjmov obyvateľstva a podporuje aj ekonomický rast krajiny. Zároveň vyššie mzdové náklady môžu pomôcť transformácii z výrobnej ekonomiky postavenej na lacnej pracovnej sile k hospodárstvu postavenému na službách a inováciách.

Pozor na nízke penzie

Vysoké odvody oslabujú zamestnanecký pomer a nahrávajú živnostiam. Podľa slovenských zákonov sa najviac oplatí začať pracovať na živnosť v januári. V takom prípade môžu malí podnikatelia platiť len zdravotné odvody až do septembra budúceho roka. V praxi môže živnostník sociálne odvody neplatiť 18 mesiacov jedine vtedy, ak požiada o trojmesačný odklad daňového priznania. „Ľudia si tiež musia uvedomiť, že neplatenie odvodov im prinesie nižšie dôchodky a viac peňazí dnes znamená nižšie príjmy v starobe,“ uviedol analytik Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Aj z tohto dôvodu je práca na živnosť na hrane a podľa Zákonníka práce firmy nemôžu len tak presúvať ľudí z trvalého pracovného pomeru na živnosť. Napriek tomu sa tak vo veľkom deje a desaťtisíce pracujúcich ľudí budú preto o pár desiatok rokov poberať len minimálne dôchodky. V minulosti platná odpočítateľná odvodová položka znižovala zdravotné odvody a vyššie príjmy ľudí nijako neovplyvnili výšku ich dôchodkov. Zároveň pri súčasnom zdravotnom systéme je úplne jedno, aké vysoké odvody platí človek a každý pracujúci človek má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť.

Nižšie odvody pomôžu ekonomike

Analytici sa zhodujú v tom, že zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pomôže slovenskej ekonomike. „Dôvodom na to je, že na Slovensku tvoria dlhodobo nezamestnaní veľký počet z celkového počtu nezamestnaných. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia by pomohlo k zvýšeniu zamestnanosti v danej skupine. Pravdepodobne by viedlo k tomu, že časť kontraktov na dohody alebo nútené živnosti by prešli na trvalý pracovný pomer,“ uviedol analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov.

Aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v decembri minulého roka úroveň 4,92 percenta. Viac ako rok bez práce je na Slovensku 57 364 ľudí. Celkovo môže z úradov práce do zamestnania nastúpiť 165 455 nezames­tnaných. Zároveň domáce firmy nevedeli koncom roka obsadiť 92 316 voľných pracovných miest.

Fakty o minimálnej mzde

  • Najslabšie zarábajúci ľudia by mesačne zarábali o 41 eur viac, ak by aj dnes mali nárok na rovnaké úľavy ako v roku 2015
  • Pred piatimi rokmi si štát z minimálnej mzdy na daniach a odvodoch vzal 10,8 percenta a dnes až 17,8 percenta
  • Ľudia pracujúci za minimálnu mzdu platia štátu viac pre zrušenie takzvanej odpočítateľnej odvodovej položky
  • Podľa zákona prijatého v roku 2015 sa v rámci odpočítateľnej odvodovej položky znížili zdravotné odvody ľuďom s príjmom do 570 eur za mesiac
#odvody #minimálna mzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku