Medzi potravinovým nebom a peklom stojí očistec

, 26.01.2020 07:00
gastro, juška, potraviny
Tri ukážky šikovného podnikania v slovenskom potravinárstve. Horti Košice so zázvorovou juškou. Autor: ,

Slovensko najbližšieho desaťročia má len dve možnosti - alebo sa zrúti do pekla potravinovej závislosti, alebo prejde očistcom a vykúpi si poctivým podnikaním potravinovú sebestačnosť.

Týmto bonmotom reagoval na súčasnú schopnosť krajiny živiť sa vlastnými potravinami Marián Šolty, druhý muž Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vyslovil ich na výstave Danubius Gastro, kde, zdá sa, zablikalo svetielko potravinovej nádeje.

Potravinárskou správou tohto týždňa bola informácia, že Slovensko musí denne doviezť zo zahraničia 700 kamiónov potravín, aby nakŕmilo svoje obyvateľstvo. Z tej informácie stúpa chladný pot na čelo. Bratislavská výstava vzápätí ukázala, že sa vari ešte spamätáme: máme tu firmy s premýšľavými ľuďmi, ktoré sa vedia zmocniť prírodného potenciálu, čo nám iné krajiny môžu závidieť.

Video: Nielen pre labužníkov, ale na DANUBIUS GASTRO 2020 bolo čo vidieť aj ochutnať.

Začnime od východu Slovenska spoločnosťou Horti, ktorá desať kilometrov od Prešova vybudovala kvasiareň kapusty. Na Danubias Gastro sa prezentovala nielen vrecúškami kapusty, ale aj elixírom zdravia, "kvašnou“ kapustovou vodou, teda nápojom, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri kvasení kapusty.

Naši predkovia dávno vedeli, že táto fermentovaná živá voda má priaznivé zdravotné účinky. Lekári neskôr zistili, že je skvelá pri boji s rakovinovými bunkami. Majiteľ jedného z obchodných reťazcov navrhol kapustárom, aby okrem kyslej kapusty skúsili predávať aj jušku – fermentovanú kapustovú vodu. Keď sa presadila v jednej z najväčších obchodných sietí, skočili po nej aj ostatné. V Horti pohli rozumom, obohatili produkt zázvorovou šťavou, v chrípkovom období je to naozaj účinný liek.

Na spoločnosti Horti stojí za povšimnutie aj to, že kapustu si sama dorába. Zakladateľ Horti Štefan Imrich našiel úrodné kapustnice v Oboríne v okrese Trebišov, ďalšiu kapustu spoločnosti dodávajú zeleninári z Nižnej Myšle. Firma dnes zamestnáva pri pestovaní a spracovaní zeleniny 90 ľudí. Je ukážkou iniciatívneho podnikania v zeleninárstve.

Ako precitnúť z nehybnosti

Časy, keď na pultoch obchodov boli najmä lekváre a džemy zo slovenských konzervární, sú minulosťou. Konzervárenstvo sa takmer rozpadlo, pultom kraľujú české alebo poľské výrobky, neraz vyrobené zo slovenského lesného ovocia. Jedna zo starých značiek RISO však akoby natruc všetkým okolnostiam prežila.

Je to naozaj posledný mohykán pripomínajúci zašlú slávu Rimavskej Soboty, kedysi slávneho potravinárskeho mesta z juhu Slovenska. Mali tu cukrovar aj pivovar, pekáreň, tabakovú fabriku, sódovkáreň. Už ich niet.

Aj RISO bolo kedysi veľkou konzervárňou, spracúvalo aj zeleninu z juhu stredného Slovenska. Po všetkých transformačných patáliách, počas ktorých sa rozpadlo pestovanie zeleniny v družstvách, sa rodine Demeterovcov podarilo zachrániť výrobu džemov a lekvárov. Na výstave v hlavnom meste ponúkli džemy, ktoré by mali byť prirodzenou slovenskou ponukou: malinový, jahodový, marhuľový, ríbezľový, čučoriedkový, višňový, a tiež klasiku v podobe slivkového lekváru.

Na Slovensku je to dnes jediný producent s takýmto širokým pôvodným sortimentom. A má sa, ako vraví hlava a srdce firmy Nadežda Demeterová, čo obracať. Stenčujúce sa surovinové zázemie kedysi úrodného ovocného kraja vykrádajú nakupovači zo susedných krajín. Aj preto sa vyostruje zápas o čučoriedky a brusnice, ktoré smerujú do Poľska či Rakúska.

Kedysi za Masarykovej prvej republiky sa o Slovensku hovorilo ako o agrárnom prívesku historických českých zemí. A čím je Slovensko dnes? Krajina potrebuje podnikavých ľudí, ktorí najlepšie ovocie dokážu spracovať sami. Rodinnej rimavskosobotskej firme sa začína dariť, v niektorých obchodných sieťach má už 20-, v iných 50-percentné zastúpenie. Bude silnejšia, keď sa posilní jej ovocinárske zázemie – konzervárom chýbajú jahody, marhule, biele aj červené ríbezle. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo môže dať rozvojový impulz regiónu, ktorý je dnes viac ako svojimi výrobkami známy trvale vysokou nezamestnanosťou.

Aj plebejci vedia podnikať

Do tretice príklad zo západného Slovenska z obce Dolná Krupá, ako sa dá z obyčajného včelárenia urobiť špičkový gastrobiznis. Kedysi Dolnú Krupú preslávila rozáriom grófka Mária Henrieta Choteková, dnes Peter Kudláč, ktorý tu vybudoval jeden z najprosperu­júcejších slovenských včelárskych, medovinárskych podnikov a obnovil prostredníctvom nedávno otvorenej Medolandie aj niekdajšie rozárium.

Kudláč je podnikateľ s nadhľadom. Tento pôvodom strojársky inžinier našiel zaľúbenie vo včelách, nezostal však len pri mede, ale začal vyrábať medovinu. Tú radi pili starí Slovania. Kudláč sa naučil majstrovsky robiť tento prírodný fermentovaný nápoj z medu a vody. Keď Slovensko začalo obsadzovať medzinárodné včelárske súťaže, získal preň v Dubline s medovinou prvú zlatú medailu. Dovedna ich má zo sveta 70.

Kudláčova Medolandia je podnik budúcnosti, ukážka toho, ako obnovovať historické dedičstvo. V stajniach grófky Márie Henriety je dnes reštaurácia, vedľa nej medovinotéka, v podzemí bariková aj archívna pivnica a ako bonus pre milovníkov krásnych ruží je súčasťou areálu obnovené rozárium. Po podnikavej šľachtičnej sa objavil v Dolnej Krupej nemenej podnikateľským talentom obdarený plebejec Peter Kudláč. Jeho firma rastie, už jej nestačí vlastná produkcia medu, spracúva med od 200 slovenských včelárov.

Zdá sa, že môžeme odvrátiť náš pád do pekla otrockej potravinovej závislosti od činorodejších krajín. Musíme zobrať svoj osud do vlastných rúk.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Potraviny #potravinová sebestačnosť #poľnohospodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku