Extrémne bohatstvo je podľa Oxfamu znakom zlyhávajúceho hospodárskeho systému. "Vlády musia podniknúť kroky na radikálne zníženie priepasti medzi bohatými a zvyškom spoločnosti a uprednostniť blaho všetkých občanov pred neudržateľným rastom a ziskom,“ tvrdí podľa agentúry TASR organizácia vo svojej správe. Riešenie vidí Oxfam v dodatočnej dani pre boháčov.
Stačilo by totiž, aby jedno percento najbohatších ľudí sveta zaplatilo dodatočnú daň len vo výške 0,5 percenta zo svojho majetku počas nasledujúcich 10 rokov. Výsledkom by bola suma, ktorá by pokryla investície na vytvorenie 117 miliónov pracovných miest v odvetviach, ako sú starostlivosť o starších a deti, vzdelávanie a zdravotníctvo. Práve tá totiž často leží na pleciach žien a dievčat. A to bezplatne.
Na zavedenie progresívnych daní jednotlivými štátmi vyzvala vo svojom blogu zo začiatku januára aj šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová. Progresívne zdaňovanie je podľa nej kľúčovou súčasťou účinnej fiškálnej politiky.
"Náš výskum rozdelenia príjmov ukazuje, že hraničné daňové sadzby možno zvýšiť bez obetovania hospodárskeho rastu,“ napísala. Výsledkom by tak boli vyššie odvody pre najbohatších ľudí a peniaze na riešenie nerovností pre vlády.
Proti chudobným ľuďom však hrajú aj ich návyky. Mnohí sa totiž topia v dlhoch po tom, čo si naberú pôžičky nad svoje možnosti. V horších prípadoch skončia s exekútorom na krku a prichádzajú o všetko, čo zarobia nad životné minimum.
Neplatená cesta do chudoby
Správa opäť poukázala aj na rodové rozdiely v svetovej ekonomike. Ženy a dievčatá na celom svete venujú každodenne 12,5 miliardy hodín neplatenej práci v domácnosti. To predstavuje príspevok pre globálnu ekonomiku v hodnote najmenej 10,8 miliardy dolárov (teda 9,72 miliardy eur) ročne. Ide o viac ako trojnásobok veľkosti svetového technologického priemyslu. Veľká priepasť v spoločnosti je tak založená aj na chybnom a sexistickom hospodárskom systéme, uviedol Oxfam.
Vlády podfinancujú verejné služby, ako je napríklad zdravotná starostlivosť a školstvo. Ženy a dievčatá tak patria medzi tie, ktoré majú z dnešného hospodárskeho systému najmenší úžitok. Strávia miliardy hodín varením, upratovaním a starostlivosťou o deti a starších. Neplatená opatrovateľská práca je "skrytý motor“, ktorý udržuje kolesá ekonomík, podnikov a spoločností v pohybe. Ženy tak často nemajú dostatok času na vzdelanie alebo na platenú prácu, či ovplyvňovať fungovanie spoločnosti.
"Takýto nerovný ekonomický systém drží ženy v spodnej časti pyramídy bohatstva,“ povedal podľa TASR riaditeľ indickej pobočky Oxfamu Amitabh Behar. Nepomáha ani to, že muži vlastnia o polovicu viac svetového bohatstva ako ženy. Podľa správy má 22 najbohatších mužov na svete viac bohatstva ako všetky ženy v Afrike.
Miliardové majetky
Podľa Oxfamu tým, že sa vlády nesnažia o primerané dane od najbohatších ľudí a korporácií sveta, vzdávajú sa finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na pomoc ženám.
"Keby sa všetci posadili na svoju kopu bohatstva, ktorú by tvorili bankovky v hodnote 100 dolárov, väčšina ľudstva by sedela na podlahe,“ tvrdia autori štúdie. Príslušník strednej triedy v bohatej krajine by sedel vo výške stoličky, vysvetľujú, no dvaja najbohatší muži sveta by už sedeli vo vesmíre.
Podľa rebríčka Forbes je teraz najbohatším človekom na svete zakladateľ internetového obchodu Amazon Jeff Bezos s čistým majetkom približne 116,4 miliardy dolárov (105,01 miliardy eur). Druhým najbohatším človekom na planéte je Francúz Bernard Arnault, ktorý vlastní luxusnú skupiny LVMH. Čistá hodnota jeho majetku sa odhaduje na 116 miliárd dolárov (104,65 miliardy eur).
Oxfam na zmiernenie nerovností navrhuje okrem dodatočnej dane pre boháčov aj investovanie do národných systémov starostlivosti, boj proti sexizmu, zavedenie zákonov na ochranu práv opatrovateľov a ukončenie extrémneho bohatstva.
Oxfam je súčasťou aliancie boja proti nerovnosti, globálnej koalície občianskych spoločností a aktivistov, ktorá plánuje v januári sériu podujatí v 30 krajinách sveta vrátane Indie, Kene, Mexika, Pakistanu, Juhoafrickej republiky, Ugandy a Spojeného kráľovstva. Cieľom je propagovať riešenia na odstránenie nerovností. Koalícia žiada, aby ekonomiky pracovali pre všetkých.