VIDEO: Čo žiada ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná od chovateľov?
Kontakt s uhynutým vtákom môže byť nebezpečný. Nedá sa totiž vylúčiť, že vírus vtáčej chrípky môže zmutovať a stať sa nebezpečným nielen pre ošípané, ale aj pre ľudí. K uhynutým vtákom treba privolať poľovníkov alebo veterinárov, resp. prípady im nahlásiť.
Obeťou vtáčej chrípky sa zatiaľ stal len drobnochov v Zbehoch pri Nitre. Uhynuli tam tri sliepky, následne bol utratený celý kŕdeľ hydiny. V okrese Nitra sa síce nachádza jedna z troch veľkých produkčných hydinárskych fariem, tá je však našťastie mimo vyhláseného ochranného pásma aj pásma pozorovania.
Veľkochovy hydiny sú pod dennou kontrolou veterinárov. Podľa ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej oveľa väčšie riziko predstavujú drobnochovy. Nabádala chovateľov k tomu, aby zabránili nielen kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, ale na napájanie nepoužili vodu z potokov či jazier, pretože aj tá môže byť kontaminovaná.
Vírus H5N8, ktorý zaregistrovali na prelome rokov v Poľsku, kde už narobil veľké škody. Ako povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš, vírus útočí na nervovú sústavu a pôsobí uhynutie zvierat. Na jednej z východopoľských fariem nemuseli ani utrácať morky, uhynuli po ataku chrípky.
Práve preto treba dodržiavať chovateľskú aj osobnú hygienu. V tejto chvíli nie je síce známy prípad prenosu tohto vírusu na človeka, ale predchádzajúci vírus H5N1 mal na sklonku minulého desaťročia v Juhovýchodnej Ázii aj ľudské obete. Bíreš vyzval drobnochovateľov, aby hydinu opatroval len jeden člen rodiny a vždy si po nakŕmení sliepok či zbere vajec poriadne poumýval ruky.
Naposledy bolo na Slovensku identifikovaných 11 ohnísk vtáčej chrípky na prelome rokov 2016 a 2017, všetky boli u drobnochovateľov. Ani vtedy, ani dnes to neovplyvnilo cenu vajec ani kuracieho mäsa. Prakticky všetku trhovú produkciu, ak nerátame trhoviská, zabezpečujú veľkochovy hydiny, a tie sú situované v halách. Z hľadiska vtáčej chrípky je to prakticky najbezpečnejší spôsob produkcie tak mäsa, ako aj vajec.
Pokiaľ ide o medzinárodný obchod s hydinou, v Európskej únii platí zásada, že sa blokuje produkcia z regiónu výskytu. Tretie krajiny však spravidla používajú vtáčiu chrípku ako dôvod na to, aby zmenili dodávateľa hydinového mäsa, vajec či kuriatok. Slovensko je sebestačné len v produkcii vajec, aj tie sa však dovážajú rovnako ako kuracie mäso či mäso vodnej hydiny. Veterinári ubezpečili, že majú pod kontrolou situáciu tak v slovenských chovoch, ako aj obchod so všetkými produktmi z hydiny.