Udalosti a osobnosti desaťročia: Slovensko sa pozviechalo z krízy

, 31.12.2019 12:00

Väčšina pracujúcich ľudí si dnes žije oveľa lepšie ako pred krízou. Počas desiatich rokov masívne prepúšťania vystriedali hromadné nábory zamestnancov. Rok po vypuknutí krízy sa na úradoch práce bežne tvorili davy nešťastných ľudí striehnucich na každú slušnú pracovnú pozíciu. Dnes sa v kanceláriách štátnych úradníkov bežne stretnete s nešťastnými firemnými personalistami, ktorí stále nevedia obsadiť 100-tisíc voľných pracovných miest.

Jednoznačnými víťazmi sú tí zamestnanci, ktorí sa pre vyšší plat nebáli zmeniť nielen zamestnávateľa, ale aj trvalé bydlisko. „Ako skúsený frézar som o prácu neprišiel ani v najťažších krízových rokoch. Pripravil ma o ňu až prudký rast objednávok, ktorý novým kolegom vo firme priniesol vyššie mzdy ako mne, skúsenému zamestnancovi. Tak som sa nahneval a odišiel ku konkurencii,“ povedal Roman Vlček. Ten bol pre vyšší plat ochotný zmeniť nielen firmu, ale aj začať cestovať z Kysuckého nového mesta do Žiliny. „Kolegovia, čo ostali, sa mi dodnes sťažujú, že noví zamestnanci s rovnakými pracovnými skúsenosťami vždy dostanú o niečo vyššiu mzdu ako oni,“ dodal Vlček.

Jeden z paradoxov krízy je, že ľudia, ktorí zaúčajú nových kolegov na danú pracovnú pozíciu, majú často nižšiu mzdu ako prijatí nováčikovia. Podľa štatistického úradu priemerná mzda od 1. štvrťroka 2009 do 1. štvrťroka 2019 stúpla zo 710 eur na 1 023 eur. Percentuálne ešte prudšie rástla minimálna mzda, ktorá sa zvýšila z 295,5 eura na 520 eur. Za posledných desať rokov totiž priemerné mzdy stúpli takmer o 45 percent a minimálne skoro až o 76 percent.

„Veľkým problémom Slovenska ostávajú geografické rozdiely: kým západnému Slovensku sa darí výborne, na východe je nálada iná. Veľa okresov na východe Slovenska stále trpí vysokou nezamestnanosťou,“ priblížil Tibor Lörincz, analytik Tatra banky. Pokrízový vrchol nezamestnanosti dosiahlo Slovensko v januári 2013, keď miera evidovanej nezamestnanosti bola 14,8 percenta a z úradov práce mohlo do zamestnania nastúpiť takmer 400-tisíc ľudí. Do novembra 2019 klesla miera evidovanej nezamestnanosti na 4,92 percenta a z úradov práce mohlo do zamestnania nastúpiť takmer 136-tisíc ľudí. Napriek tomu aj dnes majú niektoré okresy vyššiu nezamestnanosť ako v časoch krízy a napríklad v okrese Rimavská Sobota dosahuje miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 15,39 percenta.

Po kríze najväčší ekonomický rast zažili ľudia žijúci v takzvanom zlatom slovenskom trojuholníku, ktorý sa nachádza medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra. Vďaka až po Žilinu vybudovanej diaľnici sa darilo aj firmám sídliacim v priemyselných parkoch nachádzajúcich sa okolo rieky Váh. Práve chýbajúca cestná infraštruktúra stojí za nedostatkom firemných investícií na východe a juhu Slovenska.

Potiahli automobilky, sklamal elektropriemysel

„Od krízy v roku 2009 slovenská ekonomika prešla už celkom dlhú cestu. Jej ročný výkon odvtedy kumulatívne vzrástol o viac ako tretinu,“ uviedol analytik VÚB banky Michal Lehuta. V začiatku krízových rokov priemysel potiahla viac ako miliardová investícia do rozšírenia bratislavskej výroby Volkswagen Slovakia. Desiatky miliónov eur sa investovali aj do zlepšenia produkcie trnavského závodu PSA Slovakia a žilinskej Kia Motors Slovakia. Koncom roka 2015 sa pri meste Nitra rozhodla vybudovať nový závod britská automobilka Jaguar Land Rover.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Ešte pred príchodom krízy sa na Slovensku rysoval aj silný rozvoj elektropriemyslu. Lenže prudký pokles predaja elektrotechniky pochoval štátom podporovanú investíciu taiwanského výrobcu obrazoviek AU Optronics. Svoje výrobné haly na Slovensku zavreli aj japonskí výrobcovia Sony a Panasonic. Najdlhšie vydržal kórejský Samsung, ktorý paradoxne práve v časoch hospodárskeho rastu začal rušiť slovenskú výrobu a prepúšťať stovky zamestnancov. Veľké nadnárodné koncerny sa totiž rozhodli elektrotechnickú výrobu presúvať do krajín s lacnejšou pracovnou silou a nové výrobné haly otvárajú napríklad v Rumunsku.

„Zaujímavý je taktiež stagnujúci podiel dôležitého sektora služieb – napriek príchodu a rozvoju veľkých centier zdieľaných služieb,“ dodal Lehuta. Tak ako pred krízou, aj po jej skončení domáca ekonomika profitovala zo strategického spojenia s Nemeckom.

Úspech priemyselne rozvinutých častí Slovenska priniesol aj v minulosti neznáme problémy nízkych platov štátnych zamestnancov. „So mzdami súkromného sektora nedokážu štátne firmy súťažiť hlavne na západnom Slovensku a špeciálne v hlavnom meste. Dobrým príkladom je aktuálny nedostatok zamestnancov v bratislavských pobočkách Slovenskej pošty,“ povedal analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov.

Z pohľadu ľudí bol plusom aj pomalý rast cien a po kríze bola najväčšia inflácia v roku 2011, keď ceny v priemere vzrástli o 3,9 percenta. Naopak, v rokoch 2014, 2015, 2016 dokonca prišlo k priemernému poklesu cien, a to o – 0,1, – 0,3 a – 0,5 percenta.

Všemocné tlačenie peňazí

Európska centrálna banka sa po prvý raz v histórii rozhodla proti kríze bojovať spustením tlačenia peňazí. Od marca 2015 do decembra 2018 sa v ekonomikách 19 krajín používajúcich spoločnú európsku menu ocitlo 2,6 bilióna nových eur. Navyše spomaľovanie ekonomického rastu prinieslo v novembri 2019 obnovenie tlačenia peňazí a odvtedy Európska centrálna banka opäť každý mesiac vytlačí 20 miliárd nových eur.

Výsledkom je, že aj Slovensko dokáže štátne dlhopisy predávať za mínusové úroky a investorom reálne vráti menej peňazí, ako si od nich požičia. Štátu lacné peniaze umožňujú napríklad razantnejšie dvíhať nízke platy štátnych zamestnancov alebo investovať viac finančných zdrojov do výstavby cestnej infraštruktúry. Zároveň za veľmi nízke úroky si dnes požičiavajú aj súkromné firmy, ktoré lacné finančné zdroje používajú na rozbeh nových projektov.

Výsledkom je viac zamestnaných ľudí a rýchlejší rast platov. Nízke úroky tiež Slovákom priniesli rekordne nízke úroky na hypotékach, na vlastnú strechu nad hlavou sa koncom roka 2019 dalo požičať za ročný úrok vo výške 0,6 percenta.

„V priebehu desiatich rokov sa mi mesačná splátka na hypotéke znížila o pár stoviek eur,“ priblížil IT programátor Štefan Staňák. Ten dlhé roky pracuje v hlavnom meste Slovenska pre jednu nadnárodnú spoločnosť a ešte v roku 2009 si na postavenie rodinného domu požičal 83-tisíc eur. V tom čase získal dvadsaťročnú hypotéku s akciovým ročným úrokom vo výške 6,2 percenta a mesačná splátka bola 605 eur. Rozbehnutie tlačenia peňazí ľuďom automaticky znižovalo úroky po skončení fixácie a aktuálne platí Staňák banke ročný úrok vo výške 0,8 percenta. Vďaka tomu sa výška mesačnej splátky znížila o 230 eur na 375 eur za mesiac.

Podľa štatistík Národnej banky Slovenska priemerné úroky na nových hypotékach klesli v rozmedzí rokov 2009 až 2019 zo 6,3 na 1,29 percenta. Tento údaj platí pre úvery na bývanie s dobou fixácie úrokovej sadzby v rozmedzí jedného až piatich rokov. Odvrátenou stranou lacných úverov sú nízke úroky na vkladoch. V rozmedzí rokov 2009 až 2019 klesol priemerný úrok na ročných termínovaných vkladoch z 2,06 percenta na 0,84 percenta. Zároveň čoraz viac finančných domov ponúka nulové úroky nielen na bežných, ale aj sporiacich bankových účtoch.

Posledných desať rokov prinieslo aj prudký pád cien nehnuteľností, ktorých opätovný rast odštartovalo práve tlačenie peňazí. Starší štvorizbový byt v bratislavskej časti Karlova Ves sa dal v roku 2009 kúpiť za približne 135-tisíc eur. Počas krízy sa tá istá nehnuteľnosť dala okolo roku 2013 kúpiť za približne 100-tisíc eur a aktuálny rast cien ceny opäť zvýšil až na 150-tisíc eur. K podobne prudkému rastu prišlo vo všetkých priemyselne rozvinutých kútov Slovenska.

Nie všetci zvládli krízu

Z hospodárskej krízy sa úplne nezotavili ekonomiky Španielska, Talianska a Grécka. Španieli sa doteraz úplne nespamätali z prasknutia cenovej bubliny nehnuteľností a miestna miera nezamestnanosti je stále nad 14 percentami. Pred krízou totiž väčšina Španielov pracovala v stavebnom priemysle, ktorý hnal dopredu záujem o kúpu vlastnej nehnuteľnosti pri mori hlavne zo strany obyvateľov severných štátov Európskej únie. Po kríze záujem o kúpu prudko opadol a o prácu v stavebnom priemysle prišli státisíce Španielov. Najhoršie sa ľudia mali na prelome rokov 2012 až 2013, keď nezamestnanosť prekračovala hodnotu 26 percent.

Grécko ako jedinú krajinu eurozóny museli zachraňovať Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia. Vláda v Aténach ako jediná nebola schopná splácať požičané peniaze a pre nákup gréckych dlhopisov o financie prišla aj slovenská Poštová banka. Tvrdé ozdravné opatrenia priniesli Grékom znižovanie dôchodkov, privatizáciu štátnych podnikov či prepúšťanie vládnych úradníkov. Napriek razantnému uťahovaniu opaskov je aj dnes nezamestnanosť v Grécku nad 16 percentami a dlh krajiny stále prekračuje 180 percent HDP.

Taliani zasa ešte pred prijatím eura rástli vďaka razantnému oslabovaniu líry. Prijatie silnej európskej meny veľmi nepomohlo miestnym podnikom zvyknutým lacno vyvážať svoje produkty vďaka prudkému oslabovaniu líry. Navyše, talianske banky majú obrovské problémy s nesplácanými úvermi a miestna vláda musela v polovici decembra 2019 minúť 900 miliónov eur na záchranu finančného domu Banca Popolare di Bari. Talianska nezamestnanosť sa aktuálne pohybuje nad 9 percentami. „Na rozdiel od krajín, ktoré sa doteraz úplne nezotavili, Slovensko nemalo výrazné štrukturálne problémy v ekonomike, ani problémy vo verejných financiách. Aj vďaka tomu je dnes slovenská nezamestnanosť pod priemerom Európskej únie,“ uzavrel Lörincz.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zamestnanosť #udalosti desaťročia #ozdravné opatrenia #kríza #geografické rozdiely
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku