Definitívny koniec čiernych stavieb? Možno o dva roky

Čierne stavby sužujú Slovensko. Najprv postaviť a potom skúšať legalizovať alebo namiesto jedného podlažia postaviť dve, či rovno mrakodrap.

30.12.2019 00:00
debata (38)

Zatočiť s čiernymi stavbami kompetentní sľubujú už roky, no zatiaľ bez väčšieho úspechu. Zmenu by mala priniesť nová úprava z dielne ministerstva dopravy. Tá má platiť od roku 2022. "Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami tak nebude možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť,“ píše sa v návrhu zákona o výstavbe.

Minulá vláda chcela zatočiť s čiernymi stavbami, ale dopadlo to fiaskom a stiahnutím zákona z parlamentu. Súčasný kabinet má v programe „zjednodušenie stavebného konania, osobitne pre stavby typu rodinné domy a malé bytové domy“. Práve komplikované stavebné konania vidí vláda ako príčinu vzniku čiernych stavieb. Zákon síce dosluhujúci kabinet navrhol, ale je otázne, či ho do februárových volieb stihne schváliť. Bude tak na novej vláde, či sa so zmenou stotožní, alebo príde s vlastnou predstavou.

Neslávne príklady

Najlepším nástrojom proti čiernym stavbám je predchádzanie ich vzniku, tvrdí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. Svedčia o tom reakcie z terénu, vysvetľuje – mnohé z nich možno totiž považovať za dôsledok nesprávneho výkonu alebo priamo za nekonanie stavebných úradov.

"Výkon tejto agendy je nejednotný, pomalý a prebyrokratizovaný, starostovia a primátori majú možnosť subjektívne zasahovať do rozhodovania svojich stavebných úradov, odborná spôsobilosť zamestnancov v stavebných úradoch je zabezpečené tak asi spolovice, o malých obciach ani nehovoriac,“ hovorí Kováčik.

Stačí si spomenúť na neslávne známy mrakodrap na Šancovej ulici v Bratislave. Pôvodne polyfunkčný dom začali stavať ešte v roku 2002 ako osempodlažný. Obyvateľom nevoňal, keďže preň prišli o park. To však nebolo všetko – pôvodný majiteľ staval aj nad odobrené podlažia. Budova sa mala šplhať až do výšky 34 poschodí. Nakoniec prešlo developerovi 23 podlaží – a nepomohli veru ani protesty Bratislavčanov. A ani to, že stavba je v pamiatkovej zóne. Budova niekoľkokrát menila majiteľa, jej výstavba pokračuje od roku 2015, pričom terajší majiteľ v nej už dva roky predáva byty.

Alebo čo taký zámoček podnikateľa Cyrila Talapku v Reci v okrese Senec? Stavba je nielenže postavená nelegálne, no časť z nej stojí na pozemku spoločnosti Železnice SR. Práve tie podali pred rokmi žalobu so žiadosťou o odstránenie stavby a oplotenia z ich pozemku. Súd sa ťahal roky a skončil sa patovo. Stavba sa zbúrať nemusí, podnikateľ má platiť pokutu. A to vo výške státisícov eur.

No nejde len o medializované prípady. Stačí, ak sa vlastník vinice či záhrady za mestom rozhodne stavať. Mnohých rozmery povolenej chatky neuspokoja a pridajú si zopár štvorcových metrov. Výsledkom je domisko, ktorý nakoniec samospráva voľky-nevoľky odklepne. Známe sú aj prípady, keď prešibaný stavebník stavia cez dve záhrady. Dom tak pre obe spĺňa rozmery chaty, no v skutočnosti ide o haciendu.

Konkrétne štatistiky takzvaných čiernych stavieb podľa komunikačného oddelenia ministerstva dopravy neexistujú. Za čiernu stavbu sa totiž nepovažujú iba tie, ktoré nemajú stavebné povolenie, ale aj tie, ktoré sú stavané v rozpore s vydaným stavebným povolením. A tých je podľa ministerstva dopravy väčšina. "Mnohé sa skrývajú pod inštitút zmeny stavby pred dokončením, aj keď už sú postavené,“ tvrdí jeho komunikačný odbor.

Zle použitý zákon

Ministerstvo dopravy však tvrdí, že za problémami okolo čiernych stavieb nestojí legislatíva, ale jej aplikácia. "Nedostatočná disciplína stavebníkov tu pretrváva desaťročia a je iba na schopnostiach a odhodlaní orgánov zabezpečujúcich pôsobnosť stavebných úradov, do akej miery túto nedisciplinovanosť tolerujú,“ vysvetľuje komunikačný odbor rezortu dopravy.

Už v súčasnosti totiž umožňuje stavebný zákon stavebnému úradu nariadiť odstránenie stavby alebo jej časti postavenej bez povolenia, alebo v rozpore s jeho povolením. Napriek tomu pretrváva názor, že inštitút dodatočného povolenia stavby umožňuje každú stavbu automaticky dodatočne povoliť, a to dokonca v zjednodušenom režime. "Konanie o dodatočnom povolení stavby je fakticky konanie o nepovolenej stavbe, respektíve o jej odstránení,“ vysvetľuje komunikačný odbor ministerstva dopravy. Najskôr sa však skúmajú možnosti zachovania stavby, a to cez preukazovanie verejného záujmu. To však nemá jasné kritériá, priznalo ministerstvo. "Prevažne sa posudzuje iba súlad s územným plánom obce alebo so zámermi územného plánovania, ktoré mnohé obce nemajú,“ dodáva.

Po novom už bude výstavba bez overeného projektu alebo v rozpore s ním porušením zákona. A to má byť bez skúmania verejného záujmu potrestané nariadením odstránenia nepovolenej stavby alebo jej časti.

Okrem toho by však mal byť podľa Kováčika aj presne stanovený termín a všetky neskolaudované stavby dokončené po tomto dátume by mali prejsť preskúmaním ich stavebno-technického stavu. Stavebný úrad by potom mohol nariadiť ich odstránenie. "Vzhľadom na uplynulý čas a zmeškanie lehôt na právne riešenie zo strany obcí – stavebných úradov, už zrejme ani pri mnohých z nich nie je možné uplatniť priamy právny postih či súdne riešenie,“ hovorí Kováčik.

Jednoduchšie povoľovanie

Na druhej strane však ministerstvo dopravy zjednoduší povoľovanie stavby. A to cez už spomínaný zákon o výstavbe a aj cez zákon o územnom plánovaní. V jednom procese územného konania a v jednom procese povoľovania stavby sa tak už budú vyjadrovať všetky dotknuté subjekty.

"Tým chceme odstrániť situácie, keď sa v rovnakej veci konalo niekoľkokrát aj po právoplatnom rozhodnutí a zbytočne sa konanie naťahovalo, čo mohlo stavebníkov motivovať k tomu, aby začali práce bez povolenia,“ tvrdí ministerstvo dopravy.

Zjednodušenie povoľovacích procesov si však podľa komunikačného oddelenia ministerstva na druhej strane vyžiada sprísnenie podmienok pre navrhovanie a zhotovovanie stavieb. Prísnejšie kritériá budú musieť splniť aj samotní pracovníci v stavebníctve.

Čo chce zmeniť ministerstvo dopravy?

  • Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť. A to od januára 2022.
  • V nariadení odstrániť stavbu správny orgán vlastníkovi stavby určí lehotu na odstránenie stavby alebo zmeny stavby zhotovenej nepovolenými stavebnými prácami. A tiež podmienky, ktoré je potrebné dodržať a výšku zábezpeky ako predbežné náklady potrebné na odstránenie stavby.
  • Zákon rozširuje okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe – a to na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich. Pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby je stavebník len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.
  • Pokuty za porušenie zákona sa pohybujú od 300 eur do 1,5 milióna eur.

ZDROJ: Návrh zákona o výstavbe

38 debata chyba
Viac na túto tému: #stavba #čierna stavba #dom #byt