„Projekt sme zamrazili na základe nízkej ceny elektriny na trhoch. Keď chcete stavať nový jadrový zdroj a nechcete to robiť na princípe vládou garantovaných výkupných cien elektriny, tak musíte dať tomu aspoň minimálnu šancu sa ekonomicky presadiť. Pri cene elektriny 28 eur za megawatthodinu, ktorá platila ešte pred troma rokmi, tak na nej to neviete postaviť. Dnes, keď máme cenu 55 eur, tak tam už je nejaký predpoklad. Cena vyššia ako 60 eur je taký bod zlomu,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Žiga.
Aj napriek tomu sa podľa ministra oplatí spomínaný projekt výstavby novej jadrovej elektrárne, ktorá by mala nahradiť v súčasnosti odstavovanú elektráreň V1, stále “živiť“. „Ten projekt je treba držať zakonzervovaný, pretože tú sú nejaké ambície Európskej únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Aj medzinárodná energetická agentúra hovorí, že bez jadrovej energie toto nebude možné. Obnoviteľné zdroje pri ich efektívnosti totiž nebudú na to stačiť. Pokiaľ jadro nebude súčasťou tohto plánu, tak potom celý boj za uhlíkovú neutralitu a proti klimatickej zmene neuspeje,“ zdôraznil Žiga.
Nízke ceny odrádzajú investorov
Ministerstvo hospodárstva vydáva pre energetických investorov osvedčenie o súlade investičného zámeru, na základe ktorého potom môže investor postaviť na Slovensku nový energetický zdroj. Za ostatné roky však žiadny záujem zo strany investorov o výstavbu nových zdrojov nie je. Minister za tým nevidí nezáujem investorov z energetiky o Slovensko. Hľadať dôvody by sme podľa neho mali na na medzinárodných trhoch.
„Za posledné roky veľkoobchodná cena elektriny na medzinárodných trhoch bola taká nízka, že investovať do nových energetických zdrojov nebolo ekonomicky rentabilné. Návratnosť investícií bola tak zlá, že sa neoplatilo investovať do týchto projektov. Takže skôr vidím, že nové projekty neprišli z tohto titulu. Taktiež sa treba pozrieť, že hitom v energetike v súčasnosti nie sú veľké energetické projekty, ale menšie obnoviteľné zdroje. Očakávam, že s vyššou cenou elektrickej energie tak budú investičné príležitosti v oblasti obnoviteľných zdrojov. O tomto sa budeme baviť v najbližšom období,“ konštatoval Žiga.
EIA je platná do roku 2023
Za účelom realizácie projektu nového jadrového zdroja vláda SR v roku 2009 založila Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska (JESS). Majoritným 51-percentným akcionárom sa stal štátny podnik JAVYS. Vláda pod vedením Roberta Fica sa koncom roka 2008 rozhodla, že do projektu zoberie aj českú energetickú skupinu ČEZ, ktorá získala 49 % akcií JESS. Česká skupina má tiež záujem v projekte pokračovať.
Projekt získal od ministerstva životného prostredia v rámci procesu EIA kladné stanovisko. Podľa zákona je proces EIA pre daný projekt platný sedem rokov, teda do roku 2023. Pri zmrazení projektu tak môže spoločnosť JESS prísť o vynaložené prostriedky a o zhruba štyri roky, ktoré si proces EIA vyžiadal.
Z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplynulo, že v Bohuniciach by mal vyrásť jeden jadrový rektor generácie III+ s maximálnym čistým inštalovaným elektrickým výkonom do 1 700 megawattov. Podľa investičného zámeru, ktorý bol posudzovaný v procese EIA, sa pôvodne uvažovalo so začiatkom výstavby novej jadrovej elektrárne v roku 2021. Do trvalej prevádzky mala byť elektráreň uvedená v roku 2029. S výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa v súčasnosti neráta skôr ako po roku 2035. Skoršiemu termínu výstavby bráni podľa Ministerstva hospodárstva SR predĺženie pôvodne plánovanej prevádzkovej životnosti jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach na 60 rokov, teda do roku 2044 respektíve 2045.
Výstavba bohunickej elektrárne by si mala podľa súčasných odhadov a cien vyžiadať od 4 do 6 miliárd eur.