„Stále nepociťujeme deklarovaný úbytok zákonov či byrokratickej záťaže. To, čo sme však výrazne pociťovali po celý rok, bola nesystémovosť prijímaných opatrení, dôležité zákony navrhované a prijímané ako poslanecké návrhy, nepredvídateľnosť výdavkov na mzdy ľudí a iné. Stojíme si za tvrdením, že slovenská legislatíva doslova vyháňa kapitál z našej krajiny. Pre firmy je už oveľa výhodnejšie vyrábať v okolitých krajinách,“ tvrdí asociácia.
Zahraničné firmy pritom podľa nej môžu svoju výrobu presunúť do inej krajiny, čím Slováci prídu o prácu, domácim firmám, ktoré sú oproti zahraničným podkapitalizované, zase zabraňuje súčasný stav rásť.
Veľa zmien naraz
„Hovoríme o príplatkoch za prácu, príplatkoch na rekreačné poukazy, zmeny v Zákonníku práce, ktoré navýšili počet dovolenkových dní mladým rodičom. Firiem sa dotkne napríklad aj zvyšovanie dane z nehnuteľnosti,“ priblížil Lasz. Podniky musia na to všetko nájsť financie bez ohľadu na stav objednávok či tržieb, ak chcú fungovať ďalej. Riešením preto podľa neho môže byť pozastavenie investícií do rozvoja, v horšom prípade prepúšťanie.
Stav je aktuálny taký, že firmy skracovali pracovný týždeň a rušili smeny. „Výraznému prepúšťaniu sa v priemysle tento rok podarilo vyhnúť. Prepúšťanie ľudí je vždy krajným riešením, avšak nevylučujeme, že k nemu v novom roku nepríde. Pre firmy nie je efektívne prepustiť zamestnancov, nakoľko do ich kvalifikácie investovali čas a peniaze. Navyše, po prekonaní krízy by bolo náročné získať ich späť. Aj preto tlačíme na vládu, aby prijala legislatívu, ktorá pomôže zamestnancom aj zamestnávateľom prekonať takéto obdobie bez prepúšťania,“ konštatuje asociácia.
Náklady na mzdy strašia firmy
Plány priemyselných firiem na rok 2020 sú podľa informácií asociácie veľmi neisté, keďže sa v súčasnosti nedá odhadnúť, ako kríza zasiahne jednotlivé sektory priemyslu. „Na rade je preto šetrenie, respektíve opatrné investovanie do nových zariadení, výskumu a inovácií. Spoločnosti budú tiež naďalej prehodnocovať plány opráv,“ doplnil generálny sekretár.
Firmy, ktoré majú kapitál, budú podľa asociácie hľadať možnosti, ako prostredníctvom technológií zvýšiť pridanú hodnotu svojich výrobkov a produktivitu práce. „Zvýšia tak svoju konkurencieschopnosť, ktorá je dôležitým predpokladom pre udržanie sa na trhu počas krízy,“ objasnil Lasz. Čo sa týka možných rizík budúceho vývoja na Slovensku, sú to podľa asociácie najmä vysoké náklady zamestnávateľov na mzdy.
„Vieme, že nás v novom roku čaká historicky najväčší nárast minimálnej mzdy. Za minimálnu mzdu ľudia v priemysle síce nepracujú, ale sú na ňu priamo napojené príplatky za prácu v noci, cez víkend či počas sviatkov. Minimálna mzda od nového roka preto práve cez tieto príplatky rapídne zvýši náklady na mzdy. Naše firmy to pocítia výrazne, nakoľko pre priemyselné spoločnosti je bežná nepretržitá výroba,“ poukázal Lasz.
Za všetko hovorí podľa neho fakt, že po tom, ako začne v roku 2021 platiť na Slovensku automat na výpočet minimálnej mzdy, ktorý počíta so zvýšením na 60 % priemernej mzdy, Slovensko bude mať z pohľadu mediánovej mzdy najvyššiu minimálnu mzdu na svete. „Určovanie výšky minimálnej mzdy a jej odpojenie od príplatkov za prácu bude pre nás aj v roku 2020 dôležitou témou, ktorej sa budeme aktívne venovať,“ zdôraznil.
Cítia ochladenie z Nemecka
Čo sa týka hodnotenia roka 2019 z hľadiska tržieb, zisku ako aj vývoja objednávok, jeho prvá polovica bola podľa asociácie plynulým pokračovaním úspešného roka 2018. „Pokles objednávok a s ním spojený pokles tržieb začali podnikatelia cítiť po prvých zlých správach z Nemecka v súvislosti s ochladzovaním ekonomiky v eurozóne. Nemecko je pre naše domáce firmy najväčším exportným trhom, preto sa akékoľvek tamojšie spomalenie týka aj nás. Putuje tam viac ako pätina nášho exportu. Samozrejme, Nemecko je dôležitý partner aj pre ďalšie krajiny, s ktorými obchodujeme, čo spôsobilo ďalší pokles objednávok. Cítiť ho bolo už po letných prázdninách,“ vysvetlil Lasz.
Pozitívom roka 2019 je podľa nej napríklad zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum až do výšky 200 %. „Za úspech považujeme i to, že sa nám podarilo po niekoľkých mesiacoch presvedčiť Protimonopolný úrad SR, že príspevok pre zamestnávateľa pri vstupe do systému duálneho vzdelávania nie je štátna pomoc. Systém duálneho vzdelávania, v ktorom má v gescii niektoré odbory aj Asociácia priemyselných zväzov, má za sebou celkovo dobrý rok. Kým v roku 2018 sme mali zapojených 3 107 žiakov, v septembri 2019 sa zapojilo 5 854 žiakov. Aktívne zapojených zamestnávateľov je aktuálne 682,“ dodal Lasz.
Asociácia priemyselných zväzov reprezentuje viac ako 400 firiem a je členom Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Jej členmi sú Slovenská elektromechanická asociácia, Slovenský živnostenský zväz, Zväz automobilového priemyslu SR, Zväz elektrotechnického priemyslu SR, Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska a Zväz strojárskeho priemyslu SR.