A aj to, že to veru niektorým samosprávam veľmi nešlo. Veď kto by si nepamätal na snehovú brečku, meškajúce spoje či zľadovatené chodníky.
Niektoré mestá tak už vlani skúsili do boja so snehom zapojiť predsa len aj svojich obyvateľov. Medzi nimi aj Kežmarok. Ten vlani rozbehol projekt Adoptuj si svoj chodník. Po novele totiž pribudli do správy mesta desiatky kilometrov miestnych komunikácií.
"Mesto na projekte neušetrí, ale vďaka nemu sú komunikácie počas zimy pre občanov bezpečnejšie,“ povedala hovorkyňa mesta Zuzana Šlosárová. Na udržiavaní chodníkov sa tak podľa nej spolupodieľalo aj 17 dobrovoľníkov. Tí zodpovedali za odpratávanie snehu a ľadu v rôznych lokalitách v meste.
Priemerne mal jeden človek adoptovaný chodník vo výmere približne 200 až 350 štvorcových metrov. Celkovo odpracovali 680 hodín a bolo im vyplatených 3 670 eur. Od mesta dostali pracovné nástroje aj materiál.
"Prácu dobrovoľníkov koordinoval hlavný dispečer zimnej údržby zaslaním SMS správy,“ hovorí Šlosárová. Ten zodpovedal aj za vykonanie prác, dodáva. Projekt má pokračovať aj túto zimu. "Predpokladáme, že počet bude podobný ako v minulom období, teda 17 až 20 pracovníkov,“ hovorí Šlosárová.
Údržbu mestských komunikácií v Kežmarku spravuje mestská organizácia Verejnoprospešné služby mesta Kežmarok. Tá už má pripravený aj operatívny plán zimnej údržby, ktorý určuje priority v meste. "Ako prvé čistíme centrum mesta, zdravotnícke zariadenia a školy. Následne sa postupuje ďalej,“ Šlosárová. Pripravená je podľa nej aj technika a 600 ton posypového materiálu. Zimná údržba stojí Kežmarok okolo 200-tisíc eur. Podstatnú časť týchto nákladov tvorí cena práce vrátane služieb a náklady na pohonné hmoty, dodáva Šlosárová.
Adopciu chodníkov vyskúšajú túto zimu aj v Brezne. Za odpratávanie snehu v meste zodpovedajú tamojšie Technické služby. Tie vlani síce posilnili počty zamestnancov aj strojov, no v prípade kalamity ani to nebude stačiť. A tu majú nastúpiť obyvatelia. Podobne ako v Kežmarku dostanú od mesta náradie aj posyp a po vyzvaní cez SMS pôjdu odpratať sneh na svoj úsek. Zarobiť tak môžu štyri eurá za hodinu.
Priveľká administratíva, malé úspory
S adoptovaním chodníkov koketovali aj v Hnúšti. No v tomto roku neprešlo. "Niektorí naši poslanci navrhli zaviesť systém adopcie chodníkov na mestskom zastupiteľstve v mesiaci október, keď už však bolo neskoro pripraviť nejaký nový systém na zimnú sezónu,“ hovorí primátor mesta Hnúšťa Roman Lebeda.
K adopcii chodníkov je však skôr skeptický: "Pri desiatkach ľudí, ktorí by čistili stovky metrov adoptovaných chodníkov, je treba zakúpiť a distribuovať náradie a posypový materiál. Kto ho bude distribuovať, kde sa bude uskladňovať?“ pýta sa. Na to treba podľa neho poriadnu administratívu – ľuďom treba totiž pripraviť zmluvy, prihlasovať a odhlasovať ich v Sociálnej a zdravotnej poisťovni. A tiež zabezpečiť kontrolu, či si úlohy plnia zodpovedne, vysvetľuje primátor Hnúšte – teda niekoho opäť zaplatiť.
Zároveň za to treba zaplatiť občanom, ktorí si chodník adoptujú. "Keď si to všetko človek spočíta, zistí, že je oveľa jednoduchšie doplniť techniku pre organizáciu vykonávajúcu zimnú údržbu,“ hovorí.
Profesionál s technikou odhrnie 50 metrov chodníka za 2 minúty a zároveň ho aj posype posypovým materiálom, vysvetľuje hnúšťanský primátor. Naopak, občan s lopatou podľa neho ráno najprv odhrnie sneh pred svojou bránou, no potom bude musieť ísť do práce, pokračovať tak môže až večer. Chodník tak bude celý deň neodhrnutý.
"Kto bude zodpovedný, ak si na neodhrnutom chodníku iný občan zlomí ruku? Stále len mesto,“ pripomína Lebeda. Nápadu preto nedáva dlhú životnosť. "Mesto na tom neušetrí nič a postupne to všetky samosprávy podľa môjho názoru potichu zrušia,“ hovorí Lebeda. Hnúšťa podľa neho vďaka dokúpeniu dostatočného množstva techniky zvláda údržbu sama. Na ročnú údržbu ciest, parkovísk a chodníkov, a to v zime i v lete, ide z rozpočtu mesta približne 68-tisíc eur.
Za problémami so zimnou údržbou vidí Združenie miest a obcí práve vlaňajšiu novelu. "Presun tejto zákonnej povinnosti bez akéhokoľvek finančného krytia v aplikačnej praxi potvrdil naše pôvodné výhrady a obavy,“ povedal jeho hovorca Michal Kaliňák. Samotné združenie sa pritom pri schvaľovaní presunu údržby chodníkov v zime postavilo proti už pri jej schvaľovaní. O pomoc vtedy žiadali aj bývalého prezidenta Andreja Kisku, ani uňho však so svojimi argumentmi nepochodili.
Samosprávy podľa Kaliňáka spravidla v polovici októbra zriaďujú zimný dispečing – ten zabezpečuje koordinovaný servis zimnej údržby. Pričom by mal fungovať nielen v rámci mesta, ale komunikovať aj so župou. Len tak sa nestane, že župný odhŕňač navezie sneh z cesty pod správou kraja na tú obecnú. A to si žiada podľa Kaliňáka vyššie náklady. "Vlaňajšok ukazuje, že samosprávy hľadajú aj inú alternatívu na zvládnutie týchto pomerne ťažkých úloh, a to napríklad formou adopcie chodníkov obyvateľmi, ktorí sú na základe dohody honorovaní za správcovstvo,“ hovorí Kaliňák. To, či ide o efektívne riešenie, podľa neho preverí tohtoročná zima.
Emócie verzus činy
Minulá zima nebola z hľadiska zabezpečenia zimnej údržby vôbec ideálna, priznáva aj mesto Bratislava. Zmenou zákona totiž pribudla hlavnému mestu zodpovednosť za údržbu viac ako jeden milión štvorcových metrov chodníkov. Hlavné mesto preto navýšilo techniku i ľudí. Kritické úseky sa majú odhŕňať nepretržite. Či to pomôže stavu bratislavských chodníkov, je však otázne.
"Očakávania, že všetky budú očistené do pár hodín od spádu snehu, nemôžu byť namieste, lebo pri takomto množstve by sme museli mať v teréne viac ako tisíc manuálnych pracovníkov,“ povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo. Sľubuje však, že na frekventovaných úsekoch budú chodníky vyčistené výrazne skôr ako v minulých rokoch. "To pomôže k zníženiu počtu úrazov, ktoré bývali na šmykľavých zimných chodníkoch pomerne časté. Držme si, prosím, palce,“ povedal Vallo.
Zapojenie občanov do odpratávania snehu nerealizuje Žilina. Mesto tento rok podľa jeho hovorcu Vladimíra Miškovčíka vyčlenilo na zimnú údržbu okolo 720-tisíc eur. "V prípade nepredvídateľných okolností, ktoré môžu súvisieť najmä s poveternostnými podmienkami a s tým súvisiacou dĺžkou zimnej údržby, sa môžu náklady navyšovať,“ hovorí. V minulom roku to Žilinu vyšlo na 624-tisíc eur.
Realizáciu zimnej údržby zabezpečuje spoločnosť Žilinské komunikácie. Tie sa starajú o 255 kilometrov miestnych ciest a od minulého roka aj o 220 kilometrov tamojších chodníkov. "Posilnili sme teda počet pracovníkov vykonávajúcich zimnú údržbu a vzhľadom na územie a rozsah prác sme vykonali celkovú optimalizáciu zimnej údržby,“ hovorí Miškovčík. V pohotovosti je nasadených šesť veľkých a päť malých posýpačov s radlicami, štyri traktory, dva UNC nakladače a v prípade potreby aj ďalšie mechanizmy, dodáva.
O adopcii chodníkov neuvažuje ani Banská Bystrica. "Mesto má uzatvorené zmluvy na dodávku služieb zimnej údržby miestnych komunikácií a chodníkov,“ povedala hovorkyňa mesta Dominika Mojžišová. Minulú zimu vyšla údržba na 1,19 milióna eur.
Ako zvládli mestá a obce minulú zimu
Ako podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) zabezpečujú samosprávy celoplošnú zimnú údržbu? Obec alebo mesto zabezpečuje túto povinnosť v 69 % samostatne. Prostredníctvom svojej organizácie 10,4 % a zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania celoplošnú zimnú údržbu realizuje 20,1 %. Zvyšní respondenti sa nevedeli vyjadriť.
- Odhŕňanie snehu zo všetkých chodníkov predstavovalo veľký problém pre 50 % samospráv, problémy s odpratávaním snehu nahrnutého na chodníky vnímalo ako veľký problém 37,6 % samospráv.
- Veľký problém súvisiaci s nedostatkom techniky malo 51,8 % miest a obcí.
- Nedostatok zamestnancov spôsobil problém pre 65¤% samospráv.
- Nárast výdavkov v súvislosti s nákupom posypového materiálu vnímalo ako veľký problém 43,5 % miest a obcí.
- Podľa 32,5 % starostov a primátorov bola zimná údržba počas minulej zimy zvládnutá s väčšou námahou. Pričom 27,1 % samospráv to zvládlo s menšou námahou. Bez problémov zvládlo celoplošnú zimnú údržbu 19 % samospráv. S obrovskou námahou zabezpečovalo celoplošnú zimnú údržbu 8,1 % samospráv.
ZDROJ: Prieskum ZMOS