Vlastné zásoby by nám v takom prípade mali vydržať do konca marca. Rok 2009, keď bola krajina odrezaná od plynu a podniky museli obmedzovať výrobu, by sa tak vraj túto zimu opakovať nemal, riziká tu však sú. Ako nakoniec dopadnú ťahanice medzi Ruskom a Ukrajinou o novú zmluvu na dodávky plynu, totiž ani dva týždne pred koncom roka stále nie je isté.
„Najbližšie tri mesiace vieme určite veľmi bezpečne zásobovať aj domácnosti, aj priemysel. Myslím si, že môžeme povedať, že celú vykurovaciu sezónu by malo byť Slovensko v bezpečí,“ upokojoval v pondelok minister hospodárstva Peter Žiga po rokovaní krízového štábu. V prospech Slovenska hrá aj to, že už na rozdiel od roku 2009 vieme čerpať plyn aj zo západu na východ. Na reverzný chod už fungujú všetky štyri kompresné stanice. Čoskoro bude spustená aj piata zo susedného Česka. A tiež máme vyššiu kapacitu zásobníkov ako počas plynovej krízy – a to o 500 miliónov kubíkov plynu. Tie sú aktuálne naplnené na 95 percent.
VIDEO: Tlačová beseda ministra hospodárstva Petra Žigu po rokovaní s predstaviteľmi plynárenských spoločností o zabezpečení plynulých dodávok plynu.
Podľa ministra hospodárstva sú na stole štyri scenáre možného vývoja. A to od možnej dohody medzi oboma plynovými gigantmi a pokračovaním plynulých dodávok až po úplné zastavenie tokov. A to nielen z východu, ale aj zo západu. "Sme plne pripravení na akýkoľvek scenár,“ dušoval sa minister. No verí, že k znižovaniu či kráteniu dodávok plynu pre odberateľov túto zimu nepríde.
Samozrejme, je možné, že do konca roka sa Rusko a Ukrajina ešte dohodnú. V pondelok to pripustil aj minister hospodárstva. "Potrebujeme, aby plyn ďalej tiekol, aby sme vedeli zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre naše domácnosti a podniky,“ povedal Žiga. V prípade krízy zaváži aj počasie. Práve od toho, kam až klesne teplota, závisí aj to, ako veľmi treba kúriť. Platí totiž rovnica, že čím je zima tuhšia, tým viac plynu potrebujeme.
V zásobníkoch je aktuálne 2,26 miliardy kubických metrov plynu. Celková kapacita na Slovensku je až 4 miliardy kubíkov, no tam sa počíta aj komerčný plyn. V prípade krízy je však Žiga pripravený rokovať s jeho dodávateľmi. Denne počas vykurovacej sezóny sa na Slovensku spotrebuje v priemere okolo 25 miliónov kubických metrov plynu. To postačí pre všetky domácnosti aj podniky.
Na zastavení tranzitu by Slovensko podľa ministra hospodárstva neškodovalo. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) aj spoločnosť Eustream majú uzavreté dlhodobé kontrakty. Tie chránia príjmy z prepravy plynu aj v prípade jeho zastavenia. Platí totiž dohoda „ship or pay“ – teda preprav, alebo plať. To znamená, že aj v prípade zatvorenia kohútikov musia dodávatelia našim firmám platiť. A to až do konca budúceho roka.
To, že nič nie je dohodnuté, priznal ešte v novembri pre denník Pravda aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Práve on stále zodpovedá za trojstranné rokovanie medzi Európskou komisiou, Ruskom a Ukrajinou o novom kontrakte na dodávky plynu. Šefčovič vtedy povedal, že úspech rokovania závisí najmä od ruského prezidenta Vladimira Putina.
Neistá dohoda Ukrajiny a Ruska
To, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou su viac ako komplikované, priznal v pondelok aj Žiga. Dohoda viazne na dĺžke novej zmluvy, prepravovanom množstve a cene, vysvetľoval. Neznámou je podľa neho aj to, ako sa do nového kontraktu premietne výsledok arbitrážnych sporov medzi oboma krajinami. Rusi totiž prehrali v Štokholme arbitráž za 4 miliardy dolárov.
Samozrejme, ide aj o nový plynovod Nord Stream 2. Táto nová cesta tiež ovplyvňuje to, koľko plynu potečie cez ukrajinskú trasu. Naposledy padlo číslo minimálne 40 miliárd kubíkov ročne. Čo je citeľne menej ako posledné roky. Okrem toho na odvrátenie colných hrozieb zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa súhlasil Brusel s navýšením dodávok amerického skvapalneného plynu.
Zdá sa tak, že plynová budúcnosť Európy je stále otvorená. Situáciu komplikuje podľa Žigu aj blížiaci sa koniec ťažby v Holandsku. Je tak otázne, akými zdrojmi bude tento plyn nahradený – či dodávkami z Ruska, alebo USA. "Závisí od toho, ako sa bude východný partner správať, či bude bezpečný a stabilný alebo budeme čeliť takýmto vrtochom, ako čelíme dnes,“ povedal Žiga.
Ukrajina má zásoby na prvý štvrťrok 2020
Na plynovú krízu sa pre vlečúce rokovania s Ruskom pripravila aj samotná Ukrajina. V zásobníkoch má plyn na celý prvý štvrťrok 2020. Aj kvôli tomu už zastavila reverzný tok zo Slovenska.
"Pre Naftogaz je Slovensko dôležitý obchodný partner,“ povedala riaditeľka korporátnej komunikácie spoločnosti Naftogaz Aliona Osmolovska. Vyvrátila tak predchádzajúce vyjadrenia spoločnosti, že ak nepríde k náprave ohľadne postupu exekútora pri zadržaní ukrajinského plynu, prestane odoberať plyn zo Slovenska.
Za sporom sú staré dlhy ukrajinskej spoločnosti. Naftogaz totiž v roku 2012 prehral arbitrážny súd v Štokholme. Celkovo išlo o 12 miliónov eur za nedodaný plyn. Slovensko tak už začalo s exekúciami plynu. Ak sa však Ukrajina s Ruskom nedohodne, bude musieť okrem nedostatku plynu čeliť aj ekonomickým hrozbám. Práve peniaze za prepravu plynu sú hlavným zdrojom tamojšieho rozpočtu.
Možné scenáre vývoja plynovej krízy:
- 1. scenár: Dodávky budú pokračovať ako dnes. Nedôjde k obmedzeniu ani vypnutiu.
- 2. scenár: Dodávky budú prerušované respektíve bude znížený objem dodávok smerom na Slovensko.
- 3. scenár: Východný bod – teda Veľké Kapušany – bude zavretý, ale cez západný bod bude plyn prúdiť.
- 4. scenár: Plyn bude zastavený z východu aj zo západu.