Pokiaľ sa nezmení prístup vládnej politiky k potravinárskemu priemyslu, hrozí odumieranie jeho odvetví a oživenie výroby slovenských potravín zostane v polohe prázdnych rečí. Tvrdí to Potravinárska komora Slovenska (PKS), ktorá predstavila ambiciózny rozvojový program potravinového hospodárstva pre budúce desaťročie.
Tri mesiace pred parlamentnými voľbami ponúka potravinárska samospráva všetkým politickým stranám dokument analyzujúci stav spracovateľských odvetví a východiská, ako rozhýbať stagnujúci potravinársky priemysel.
Slovensko sa stáva potravinovým trpaslíkom Európskej únie. Krajina ani zďaleka nevyužíva svoj potenciál. V hrubej produkcii výroby potravín, nápojov a tabakových výrobkov jej patrí siedma priečka od konca tabuľky. Slabší výrobcovia potravín sú len tri pobaltské štáty, Cyprus, Luxembursko a Malta. Čo do počtu obyvateľov aj rozlohy porovnateľné Dánsko má takmer päťnásobne vyššiu produkciu, Írsko dokonca sedemnásobne a bývalý federálny spolupútnik Česká republika je trojnásobne produktívnejšia ako Slovensko.
Mizériu slovenského potravinárstva najlepšie dokumentuje podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných sietí. Od roku 2011 podľa meraní PKS klesol z vtedajších 50 percent na najnižšiu úroveň 37,2 percenta v roku 2017. V roku 2019, už druhý rok po sebe, mierne rastie. Tohtoročný prieskum nameral podiel slovenských potravín 38,6 percenta.
"Slovensko má najotvorenejšiu ekonomiku z celej Európskej únie,“ povedal Daniel Poturnay, prezident PKS. Krajina nemôže fungovať tak, že vyváža poľnohospodárske suroviny a dováža výrobky s pridanou hodnotou, také, ktoré prv vyrábala sama. Odráža sa to v stále rastúcom zápornom salde v obchode s agrokomoditami a potravinárskymi výrobkami. V roku 2018 sa medziročne zhoršilo o 20 percent a prekročilo hranicu 1,6 miliardy eur.
Poturnay považuje za úplne najdôležitejšie zmeniť myslenie politikov, ktorí by mali pochopiť, v čom spočíva problém potravinovej sebestačnosti Slovenska. Analýzy programov niektorých politických strán ukázali, že potravinové hospodárstvo chápu len akoby spolovice, keď sa sústreďujú iba na hospodárenie na pôde. Lenže akokoľvek sú pestovanie plodín či chov zvierat rizikové, až finalizáciou, dnes čoraz viac sofistikovanou premenou surovín na hotové výrobky, vzniká atraktívna pridaná hodnota aj nové pracovné miesta.
V dokumente, ktorý pripravila komora, sa navrhuje odstrániť podfinancovanie potravinárskeho priemyslu. Došlo k nemu presunom finančných prostriedkov, ktoré boli určené pre spracovateľský priemysel, prvovýrobcom. V programovacom období rokov 2014 až 2020 malo ísť podľa PKS dovedna takmer o 460 miliónov eur. V nasledujúcom programovacom období by malo dôjsť k odstráneniu tejto disproporcie s cieľom posilniť II. pilier na úkor I. piliera.
V rámci II. piliera navrhuje PKS vyčleniť aspoň 500 miliónov eur výlučne pre potravinársky priemysel.
Potravinári upozorňujú na chýbajúcu štátnu pomoc, ktorú bežne využívajú iné členské krajiny. Potravinári by ich chceli použiť na nákup technológií a zníženie technologického dlhu, podporu energetického hospodárstva, podporu zvozu surovín a zníženie emisnej stopy a napokon podporu spracovania odpadu.
Pokiaľ ide o dane a odvody, považujú za správne aj vzhľadom na najbližšiu konkurenciu Slovenska celoplošne znížiť DPH na všetky potraviny na desať percent. Súčasne chcú presvedčiť politikov, že odvetviu by pomohlo zníženie odvodových povinností.
Veľkú pozornosť venujú vzdelávaniu. Navrhujú zmeniť zameranie študijných odborov na stredných a vysokých školách s ohľadom na potreby pracovného trhu. Poturnay zdôraznil, že je najvyšší čas prijať pozitívne opatrenia v prospech oživenia potravinárskeho priemyslu. O. i. by mali odzrkadľovať aktuálny vývoj v stravovaní obyvateľstva a rátať s uplatnením digitalizácie a priemyslu 4.0 aj v potravinárskych odvetviach.