Slovenské lesy pohltia čoraz menej emisií

, 05.12.2019 09:00
Vysoke Tatry, turistika, cestovny ruch, navstevnik
Vysvetlením je, že slovenské lesy nemajú potrebnú kvalitu. Najmenej oxidu uhličitého zadržiavajú totiž mladé stromy v hospodárskych lesoch, ktoré sú zväčša monokultúrne. Autor: ,

To, že kvantita nie vždy znamená kvalitu, platí aj pre lesy. Ako pred pár dňami upozornil portál Euractiv Slovensko, rozloha európskych lesov sa síce zväčšuje, no ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý (CO2) už od 90. rokov minulého storočia stagnuje. Na Slovensku od roku 1990 dokonca klesla o viac ako štyri milióny ton CO2.

Schopnosť absorbovať uhlíkové emisie ovplyvňuje aj zloženie a vek lesov, ich zdravie či spôsob lesného hospodárenia. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Slovensko ťaží viac dreva, s väčšou intenzitou a nižšou pridanou hodnotou. A to nielen v porovnaní s ostatnými krajinami OECD, ale aj v porovnaní s ďalšími troma štátmi visegrádskej štvorky. Schopnosť slovenských lesov absorbovať uhlíkové emisie sa od 90. rokov znížila z asi deväť na súčasné štyri milióny ton CO2.

Vysvetlením je, že slovenské lesy nemajú potrebnú kvalitu. Najmenej oxidu uhličitého zadržiavajú totiž mladé stromy v hospodárskych lesoch, ktoré sú zväčša monokultúrne. Emisie však oveľa lepšie zachytávajú staré stromy a prírodné staré lesy (najlepšie to dokážu tropické pralesy) s prirodzenou biodiverzitou. Keďže sú pestrejšie, je v nich viacero druhov a práve to je ideálnou skladbou na účinné čistenie vzduchu.

Naopak, hospodárske lesy, ktoré sú určené na ťažbu dreva, pohlcujú oveľa menej škodlivín, lebo sa spiľujú v pomerne mladom veku a nízkej výške. Lesníci v nich navyše vysádzajú prevažne jeden druh stromu, čo oslabuje schopnosť lesa zadržiavať oxid uhličitý. Vedci napríklad dokázali, že prirodzené lesy zachytia až 40-krát viac emisií ako hospodárske, o ktoré sa starajú lesníci.

Významnú úlohu pritom zohráva i biomasa z rozkladajúceho sa dreva. Tá – na rozdiel od prírodných lesov – v tých hospodárskych chýba. Lesné dreviny v procese fotosyntézy odčerpávajú z atmosféry oxid uhličitý a za spolupôsobenia slnečnej energie, vody a asimilačných pigmentov vytvárajú biomasu, v ktorej ukladajú uhlík.

Na živú nadzemnú a podzemnú biomasu pripadá v slovenských lesoch asi 226 miliónov ton uhlíka. Na jednu tonu uhlíka v biomase sa spotrebuje z atmosféry 3,67 tony CO2, čo znamená, že na vytvorenie uvedenej zásoby uhlíka sa spotrebovalo 830 miliónov ton oxidu uhličitého. Ak prevažuje zalesňovanie a zvyšovanie zásob biomasy, spotrebuje sa viac CO2, naopak, pri odlesňovaní, lesných požiaroch, zvýšenej ťažbe dreva a jeho spaľovaní, sa zase zvýši množstvo CO2 vypusteného do atmosféry.

Schopnosť európskych lesov absorbovať oxid uhličitý
Rok rozloha európskych lesov (tis. ha) množstvo absorbovaného CO2 (mil. ton)
1990 147 956 384,3
2000 154 740 412,9
2005 156 758 406,1
2010 159 236 423,0
2015 160 931 399,6
Zdroj: Eurostat.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#lesy na Slovensku #emisie oxidu uhličitého
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku