Banke sa nepozdáva spôsob, ani účel, na ktorý vláda tieto prostriedky vyberá a chýba jej tiež dopadová štúdia, ktorá by potvrdila, aké sú prínosy tohto opatrenia. V konečnom dôsledku by privítala aspoň časové ohraničenie platnosti odvodu, uvádza vo svojom stanovisku.
Minister financií Ladislav Kamenický uviedol, že vláda má základnú analýzu dopadu odvodu na banky. Časové ohraničenie odvodu je v rukách poslancov parlamentu, dodal.
ECB sa už v minulosti vyjadrovala, že dane pre bankové domy by mali byť uplatňované v snahe spravodlivejšie rozdeliť náklady zlyhania na finančnom trhu medzi daňových poplatníkov a finančný sektor a kumulovať zdroje na riešenie rizík, ktoré takéto zlyhanie spôsobí. Použitie akýchkoľvek dodatočných bankových daní na všeobecné rozpočtové účely pritom považuje za nežiaduce, pretože spôsobujú bankám neprimeranú záťaž, obmedzujú poskytovanie úverov, čím priamo vplývajú na rast reálnej ekonomiky.
Výnosy zo zdaňovania finančných inštitúcií by tak podľa ECB mali byť účelovo viazané, aby sa zabránilo ich použitiu na všeobecné rozpočtové konsolidačné účely. „ECB odporúčala, že je nevyhnutné zaviesť striktnejšie oddelenie mimoriadneho účtu vytvoreného pre výnosy z odvodu a všeobecných rozpočtových zdrojov slovenskej vlády,“ uvádza centrálna banka.
VIDEO: Z Kažimíra som šokovaný, povedal Fico. Pozrite si, čo ďalej odkázal do NBS.
Kritika z NBS
Zvýšenie bankového odvodu kritizovala aj Národná banka Slovenska (NBS). "Dlhodobo vysoká úroveň bankového odvodu môže spôsobiť pokles úverovania hlavne v prípade podnikov,“ uviedol Marek Ličák, riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni NBS. Šéfa koaličného Smeru Roberta Fica šokovala kritika guvernéra NBS Petra Kažimíra, ktorý stál pri zavedení bankového odvodu v roku 2012. Mal však mať iba obmedzenú platnosť.
"Nevidím dôvod na komentovanie politických vyjadrení Národnej banky Slovenska,“ uviedol Fico. V parlamente tak pravdepodobne dôjde k zvýšeniu aj predĺženiu platnosti špeciálneho bankového odvodu.
ECB: Odvod zasiahne ziskovosť bánk
Samotný návrh na zdvojnásobenie odvodu a zrušenie časového ohraničenia hodnotí ECB tak, že by mohlo disproporčne zasiahnuť ziskovosť bankového sektora s negatívnymi dôsledkami na vnútornú tvorbu kapitálu a poskytovanie úverov.
„Navyše, odstránenie časového ohraničenia na odvod by mohlo mať procyklické dôsledky, keďže banky tak môžu odvodu podliehať aj v období nepriaznivých ekonomických podmienok,“ dodáva banka.
Kamenický: Máme analýzu dopadov
Minister financií Ladislav Kamenický však oponuje, že vláda analýzu dopadu odvodu má. „Nie je nejakého rozsiahleho charakteru, ale základnú analýzu máme urobenú,“ povedal v stredu po rokovaní vlády. Čo sa týka konkrétneho zastavenia odvodu do budúcnosti, vrátane prípadného časového ohraničenia jeho platnosti, je však podľa neho už v rukách parlamentu.
„Momentálne budeme čakať, ako tento zákon dopadne v Národnej rade SR a pevne verím, že to konečné riešenie bude také, ktoré bude akceptovateľné aj pre trh a aj pre Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku,“ tvrdí minister.
V súvislosti s pochybnosťou ECB o využívaní bankového odvodu na všeobecné rozpočtové účely Kamenický pripomenul, že naakumulované zdroje z odvodu smerujú do štátnych finančných aktív tak, ako aj iné prijaté odvody.
„Samozrejme bavíme sa o rozpočte, kde sa týmto krokom uvoľňuje určitá rezerva, na základe ktorej sa môžu sanovať niektoré iné veci. Ja by som to priamo nespájal, ale vytvára sa finančný priestor na to, aby sme dosiahli deficit na úrovni 0,49 % HDP,“ dodal minister financií.