Lacné drevo: Pomoc ľuďom s najmenším rizikom pre lesy

Prichádzate s mimoriadnou akciovou cenou na palivové drevo. Čo je za tým?

Veľkí a významní európski spracovatelia dreva majú plné sklady. Je to dôsledok kalamít, ktoré zasiahli Česko, Nemecko, Škandináviu a nevyhlo sa im ani Slovensko. Lesy ČR a celý český privátny sektor ponúkajú obrovské množstvá dreva, ktoré sa nedajú umiestniť na trh. Nečudo, že ceny dreva padajú. Cena ihličnatej vlákniny v ČR sa pohybuje na úrovni 10–15 eur za kubický meter, nám sa doteraz darí držať ceny na úrovni 20,50 až 23 eur, ale už začína haprovať aj slovenský trh. Na expedičných skladoch máme vyše stotisíc kubíkov ihličnatej vlákniny. V zásobách sú umŕtvené peniaze, potrebujeme ich pre chod firmy.

Držíte sa zásady radšej menší úžitok, ako nijaký?

Hľadáme spôsob, ako oživiť obchod. Sme štátny podnik, ktorý spravuje lesy patriace štátu, teda občanom tejto krajiny. Sme presvedčení, že z mimoriadnej transakcie by mali mať osoh aj ľudia. Na Slovensku je ešte stále dosť obcí, kde domy vykurujú palivovým drevom. Prečo im ho neponúknuť lacnejšie, keď sa drevo hromadí a blokuje sklady? A ešte čosi by som rád podotkol.

Čo napríklad?

Kalamitné ihličnaté stromy musíme rúbať preto, že sa chceme a musíme vyrovnať s podkôrnikovou kalamitou, ktorá trvá na Slovensku i v susednom Česku už niekoľko rokov. Lesy SR vyťažia tohto roku 4,2 milióna kubíkov dreva. Polovica ťažieb je z listnatých a polovica z ihličnatých lesov. Lenže v ihličnatom dreve tvorí kalamitná ťažba vyše 90 percent! Všetky plánované obnovné úmyselné ťažby sme zastavili, aby sme prioritne spracovali ihličnatú kalamitu. Vetrom povalené stromy sú napadnuté hmyzím škodcom, ktorý je v dôsledku pokračujúceho oteplenia mimoriadne aktívny, musíme ich dostať z porastov čím skôr preč. V záujme zdravia lesov a vôbec trvale udržateľného života v krajine.

Prečo ste si ako partnera pri predaji palivového dreva vybrali ZMOS?

Kto ak nie starostovia a primátori obcí a miest vedia, ako žijú ich obyvatelia? Predpokladáme, že naša ponuka osloví sociálne slabších, ľudí s nižšími príjmami. Aj preto považujeme za správne partnerstvo so ZMOS-om. Je za tým aj obchodno-logistická stránka veci. Záujemcovia o drevo sa prihlásia na obecných úradoch, tie vypracujú zoznamy a pošlú ich na príslušné odštepné závody. Aj zúčtovanie celej operácie prebehne prostredníctvom ob­cí.

Do konca roka ste ponúkli na predaj 35-tisíc kubíkov palivového dreva. Na skladoch ho však už v tejto chvíli máte tri razy toľko. Nie je to málo?

Nevylučujeme ďalšiu možnosť predaja. Uvidíme, ako dopadne pilotný projekt do konca roku. Nám bude vláknina pribúdať aj na budúci rok, keď výsledky budú pozitívne, pripravíme bez problémov ďalšie kolo.

Kde sa sústreďuje ponuka palivového dreva z kalamitnej ťažby?

Od Záhoria cez stredné Slovensko až po východ krajiny. Sme radi, že Pravda zverejnila zoznam príslušných odštepných závodov. Tie ponúknu hlavne palivové drevo z borovíc, zo smrekov či z jedlí. Energeticky má možno o čosi nižšiu výhrevnosť, ale ľudia v regióne sú zvyknutí kúriť týmto drevom.

Dnes stojí najlacnejšie palivové drevo okolo 30 eur za kubík, vy ho aj s DPH ponúkate za 18 eur. Aká bude bilancia predaja?

Pozrite sa, na jednej strane štátny podnik príde o tržby v objeme 273-tisíc eur, na druhej znížením nákladov ušetrí 189-tisíc eur. Je to rozumné riešenie, nemôžeme čakať na to, že trh sa úplne zablokuje. Naša celá obchodná politika sa prispôsobuje aktuálnej situácii, ktorá je na trhu. Zhodnotili sme to ako najmenšie riziko a najmenšiu stratu. Je dosť možné, že o tri mesiace či o pol roka nebude drevo v tomto sortimente predajné ani za výrobné náklady. To, čo sme urobili, považujem za správny krok, ktorý schválila vláda.

Ako ovplyvní trh s palivovým drevom vaša zlacnená ponuka?

Privátny sektor lesov je dovedna väčší ako Lesy SR. Nemáme monopol, nie sme nadpoloviční ani výmerou, ani obchodom s drevom.

Ako sa možno ešte dostať k lacnému palivovému drevu?

Predávame aj drevo prostredníctvom samovýroby. Ľudia si môžu v odštepných závodoch Lesov SR kúpiť tzv. prípravné lístky. Kubík dreva v samovýrobe vyjde na 3 až 6 eur. Pri tomto spôsobe si ľudia nachystajú drevo z tzv. poťažbových zvyškov – z konárov, odrezkov, čo zostanú z ťažby. Toto je značný objem dreva, ktoré dodávame slovenským domácnostiam.

Dá sa drevo, ktoré teraz predáte ľuďom, okamžite použiť na kúrenie? Nebude mokré?

Problém sa týka listnatého dreva. To sa pripravuje aspoň dva roky dopredu. Teraz poskytujeme z 90 percent ihličnatú hmotu, ktorá je skoro suchá. Ide o sucháre, rozpraskané suché drevo s nejakým podielom hniloby, tenších rozmerov. Dá sa prakticky ihneď použiť na vykurovanie.

Dlhé roky ste odvádzali do štátneho rozpočtu po päť miliónov eur, čo nebolo málo peňazí. Tohto roku vám bude odvod odpustený. Bola to reakcia na extrémne zhoršenie pomerov na trhu s drevom?

Mimoriadny odvod päť miliónov eur bol veľmi nešťastný. Žiadať od Lesov SR peniaze bez ohľadu, či je ich hospodárenie dobré, alebo zlé, nepovažujem za správne. Boríme sa s tým, že nám stúpajú náklady na réžiu, mzdy, pestovateľskú činnosť. Často sa stretáme s názorom, štátne lesy ťažia len drevo. Je to jednostranný pohľad. Predovšetkým obhospodarujeme prírodné bohatstvo Slovenska. Musím pripomenúť, že my sa o hory aj staráme, vysádzame lesy a vychovávame ich. Staráme sa o zver, cesty aj turistické chodníky a cyklotrasy. Túto činnosť akoby verejnosť prehliadala, každý vidí len autá s drevom.

Slovenské lesy však rednú a ľudia nadobúdajú dojem, že sa rúbe hlava-nehlava.

Ešte nikdy v minulosti nebolo toľko kalamitných ťažieb ako v súčasnosti. Máme dojem, že v diskusii o lesoch a ich budúcnosti nám nie je dopriate toľko pozornosti ako tým, čo nás ustavične kritizujú. Vedenie štátneho podniku sa nebojí otvoriť akýkoľvek problém. Zavádzame už pol roka protikorupčnú normu ISO a ďalšie nástroje, ktoré majú sprehľadniť hospodárenie v lesoch. Vždy, keď príde podnet, či už od ochranárov, alebo od verejnosti, sme pripravení vyšetriť ho. Pokiaľ má niekto vedomosti, že sa deje čosi nekalé, nech to nahlási, podá trestné oznámenie. V Lesoch SR pracuje priamo 3 500 ľudí a ďalších niekoľko tisíc v službách ako dodávatelia prác, či už v pestovateľskej, alebo ťažobnej činnosti. Netvrdíme, že niečo z času na čas nezlyhá, ale robíme s ľuďmi. Lesníkom ide o les, keby sme sa oň nestarali, nemali by sme kde pracovať.

Les ľudí na Slovensku vždy živil. Čo sa vlastne deje na trhu s drevom?

Malý slovenský trh je súčasťou svetového trhu, všetky výkyvy na ňom sa nás bytostne dotýkajú. Dvaja-traja veľkí spracovatelia, ktorí na Slovensku režú každý po polmilióne kubíkov ihličnatej hmoty, neumiestnia rezivo, hranoly, dosky doma, ale idú na svetové trhy, do Nemecka, Afriky, Číny, USA. Ibaže tieto trhy zásobujú aj významní nemeckí a rakúski piliari, ktorí kupujú drevo z ČR v priemernej cene kubík po 33 eur, kým u nás je ešte stále priemerná cena 49 až 50 eur.

Vďaka čomu ste dosahovali doteraz podstatne vyššiu cenu?

Pred dvoma rokmi sme úplne zmenili obchodnú politiku a zaviedli stredno- a dlhodobé zmluvy. Tým sme stabilizovali odberateľov a obchodných partnerov. Je to obojstranne výhodné, nie sú už také výrazné výkyvy na trhu po kvartáloch, po roku. Mali sme veľa rokovaní so Zväzom spracovateľov dreva, neboli ľahké, ale zdá sa, že sme našli cestu k tomu, ako stabilizovať trh. Pravda, momentálne je situácia na trhu veľmi komplikovaná. Nemožno opomenúť rolu Číny, ktorá dováža drevo z Nového Zélandu, Ruska, zo Švédska, z Fínska, Kanady. V najľudnatejšej krajine sveta klesol apetít po dreve. A cíti to celý svet. Sú veci, ktoré vieme ovplyvniť, a také, čo nie. Nepochybne predaj kalamitného dreva na vykurovanie obyvateľstvu je jedným z opatrení, ktoré aspoň čiastočne môže zmierniť súčasné napätie na trhu.

.....