Banky z novej pozície ťažia, aj keď podľa NBS to nie je celkom tak. "K septembru 2019 poklesol zisk bánk medziročne o 5 percent,“ povedal Vladimír Dvořáček, člen Bankovej rady a výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu Národnej banky Slovenska (NBS).
Domáce finančné domy mali v septembri 2018 čistý zisk 519 miliónov eur a za prvých 9 mesiacov tohto roku klesol o 22 miliónov eur na stále slušných 497 miliónov eur.
"Hoci sme zvyknutí hovoriť o slovenských bankách ako o nadpriemerne ziskových, trendy v nedávnom období túto situáciu výrazne menia. Kvôli nízkym maržiam klesla ziskovosť vyjadrená cez výnosnosť kapitálu (ROE) z 9,3 na 8 percent,“ dodal Dvořáček. Podľa regulátora domáceho finančného trhu ak tento ukazovateľ klesne pod 8 percent, hrozí odliv kapitálu zo Slovenska a domáce finančné domy budú poskytovať menej úverov ako dnes.
Slovenské banky sa klesajúce zisky snažia zachrániť rastúcim objemom pôžičiek a neustále stúpajúcimi poplatkami. "V snahe zabrániť rizikovému zadlžovaniu Slovákov prudkému rastu úverov bránia viaceré obmedzenia Národnej banky Slovenska. V tomto roku niektoré finančné domy až trikrát zmenili svoje cenníky a podobný scenár sa dá očakávať aj v budúcom roku,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik. Za prvých deväť mesiacov tohto roku stúpli zisky bánk z poplatkov o 8 miliónov eur a dosiahli hodnotu 454 miliónov eur.
Banky zvyšujú poplatky
Zvyšovanie poplatkov s príchodom nového roka ohlásili už tri finančné domy. Napríklad v Slovenskej sporiteľni zdražie výber hotovosti z iného bankomatu z päť na 6 eur. Tiež zdražie poplatok za zobrazenie zostatku na účte v bankomate inej finančnej skupiny, a to z 0,30 eura na 0,50 eura. V ČSOB banke zasa zdražie z 1,50 eura na 3 eurá poplatok za výzvu na úhradu debetného zostatku na účte. V prípade upomienky stúpne cena z 5 eur na 7 eur. V OTP banke zasa stúpne z 1,50 na 2 eurá poplatok za jednorazový platobný príkaz realizovaný priamo v pobočke banky. Zobrazenie zostatku na účte v bankomate inej banky zasa zdražie z 0,30 eura na 0,50 eura.
Poplatky rastú v časoch, keď väčšina bánk ponúka nulové úroky na bežných účtoch a tento trend sa pomaly rozširuje na sporiace účty. Po odpočítaní všetkých poplatkov tak ľudia majú po roku na účte menej peňazí, ako naň vložili.
Na druhej strane sú peniaze uložené v banke oveľa bezpečnejšie v porovnaní s investíciami do dnes zarábajúcich podielových fondov. V prípade krachu banky totiž štát garantuje vyplatenie úspor do sumy 100-tisíc eur a to v prípade financií uložených na bežných účtoch, sporiacich účtoch, termínovaných účtoch a vkladných knižkách. V prípade investícií do podielových fondov môžu ľudia v prípade zlého investovania prísť o časť peňazí a v prípade krachu im nikto vložené peniaze nevráti.
Fico je šokovaný z Kažimíra
Ešte pred troma rokmi bola ziskovosť slovenských bánk najvyššia v regióne V4 a dnes je na predposlednom – treťom mieste. Z tohto pohľadu Národná banka Slovenska tvrdo kritizuje plánované zvýšenie bankového odvodu. Ten má v budúcom roku stúpnuť zo súčasných 0,2 na 0,4 percenta. Zároveň sa jeho platnosť neskončí v roku 2020 a banky majú peniaze do špeciálneho fondu platiť aj v ďalších rokoch.
Takto získané financie znižujú deficit a vláde aj pri dodržaní európskych rozpočtových pravidiel vytvárajú priestor na financovanie pripravovaných sociálnych balíčkov. "Dlhodobo vysoká úroveň bankového odvodu môže spôsobiť pokles úverovania hlavne v prípade podnikov,“ uviedol Marek Ličák, riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni NBS.
Zvýšenie bankového odvodu presadzuje súčasná koalícia strán Smer, SNS a Most–Híd. Šéf Smeru Robert Fico povedal, že je šokovaný kritikou bankového odvodu zo strany guvernéra Petra Kažimíra, ktorý ešte ako minister financií za Smer stál za vznikom špeciálnej bankovej dane.
"Dnes nevidím dôvod na komentovanie politických vyjadrení Národnej banky Slovenska,“ povedal Fico. V parlamente tak pravdepodobne dôjde k zvýšeniu aj predĺženiu platnosti špeciálneho bankového odvodu.