Málo rozvinutý sekundárny trh na Ukrajine môže viesť k tomu, že až opadne záujem o rizikové aktíva, budú sa držitelia ukrajinských dlhopisov zbavovať týchto cenných papierov len s ťažkosťami. Aj keby kupca našli, ďalšie straty by mohol privodiť nelikvidný devízový trh pre pokles hrivny, ktorá je zatiaľ tento rok najvýkonnejšou menou sveta.
„Predať v krátkej dobe dlhopisy miestnym za atraktívnu cenu by mohol byť problém,“ myslí si analytik kyjevskej investičnej banky ICU Taras Kotovyč.
Toto riziko ale väčšinu investorov neodrádza, láka ich jedna z najvyšších úrokových sadzieb sveta a politická situácia po nástupe nového prezidenta Volodymyra Želenského.
Ukrajina svoj trh s dlhopismi ešte len začína budovať, jej hospodárstvo sa zotavuje z dopadov devalvácie a z útlmu spôsobeného vojnou so separatistami na východe krajiny. Od začiatku roka sa podiel zahraničných držiteľov ukrajinských dlhopisov denominovaných v hrivnách zvýšil z takmer nuly na 15 percent.
Ukrajinská centrálna banka tento rok svoju kľúčovú úrokovú sadzbu už štyrikrát znížila, naposledy v októbri na 15,5 percenta.
Zahraniční investori už tento rok nakúpili štátne dlhopisy denominované v hrivnách v hodnote 4,1 miliardy dolárov. K ľahšiemu prístupu na ukrajinský trh s cennými papiermi prispela skutočnosť, že sa krajina v máji pridala k sieti Clearstream International. Tá je súčasťou prevádzkovateľa nemeckého akciového trhu Deutsche Börse a zaoberá sa činnosťou zúčtovania, teda vyrovnaním obchodov s cennými papiermi. Vláda tiež zrušila obmedzenia pohybu kapitálu, zavedené v roku 2015 počas krízy hrivny.
Kým pre Ukrajinu ide o značný prílev investícií, stále je to menej ako tretina prostriedkov investovaných do väčších rozvíjajúcich sa trhov, ako je Rusko alebo Brazília.