Prešľap v cenách elektriny. Dostanú viac ako vyrobili?

Pri tvorbe cien elektriny sa objavujú závažné nezrovnalosti. Z evidencie dotácií pre zelené zdroje vyplýva, že ľudia sa majú skladať na neprimerane vysokú podporu. V zozname príjemcov dotácií sú totiž firmy s doplatkami na viac elektriny, ako v skutočnosti vyrobili. Ide o dotácie cez takzvanú tarifu za prevádzku systému, ktorá zaťažuje každých tisíc kilowatthodín spotrebovanej elektriny sumou 26 eur.

23.11.2019 09:00
debata (35)

Rozdiely v zozname príjemcov dotácií sa pohybujú od rádovo jednej megawatthodiny až po vyše tritisíc megawatthodín. Firmy by tak mali dostať na účet navyše niekoľko stoviek až tisícok eur. Celkovo je v zozname za rok 2018 spolu 2 686 výrobcov a pochybnosti sú o údajoch niekoľkých desiatok príjemcov. Problém je, že práve údaje o výške doplatkov za rok 2018 budú rozhodujúce pre výpočet tarify na budúci rok. Ovplyvní to teda budúcoročné platby ľudí za elektrinu.

Po tom, čo denník Pravda upozornil regulačný úrad na spomínané nezrovnalosti, úrad na čele s exministrom Ľubomírom Jahnátkom prisľúbil, že okolnosti skontroluje, a to "v rámci svojich kompetencií a kapacitných možností“. Tarifu za prevádzku systému určuje úrad a dotýka sa dotácií v sume 600 miliónov eur pre výrobcov zelenej elektriny, efektívne zdroje či baníkov. K spomínaným nezrovnalostiam však úrad tiež uviedol, že zodpovednosť nesie niekto iný. Pomenoval distribučné spoločnosti a Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI).

Úrad je totiž podľa jeho hovorcu Radosla Igaza len akýmsi administratívnym spracovateľom a údaje má vraj kontrolovať zo zákona SOI. Tá to však vidí inak. "Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontroly pravdivosti údajov na základe požiadavky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podnetov zúčtovateľa podpory. Do dnešného dňa SOI neeviduje žiadnu požiadavku vyššie uvedených orgánov na prešetrenie podozrenia nezrovnalostí pravdivosti údajov zasielaných kompetentným orgánom,“ povedala jej hovorkyňa Danuša Krkošová.

V tomto roku vykonala Slovenská obchodná inšpekcia na základe podnetov tri kontroly, no bez výsledku. "V súvislosti s týmito kontrolami boli prekontrolované aj údaje uvedené v zozname výrobcov s doplatkom za rok 2018 zverejnenom vo vestníku úradu, kde neboli zistené nezrovnalosti,“ hovorí Krkošová. Právomoci inšpekcie sa končia za bránami regulačného úradu, ktorý kontrolovať nemôže. To platí aj na nezrovnalosti v údajoch úradu o doplatkoch za elektrinu zo zelených zdrojov. "Nie je v kompetencii SOI v zmysle zákona o OZE spochybňovať úradom už vydané potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,“ hovorí Krkošová.

Úrad ukazuje na iných

Regulačný úrad trvá na tom, že nepochybil a označil ďalší subjekt. "Za oba údaje – teda množstvo vyrobenej elektriny i množstvo elektriny na doplatok – sú zodpovední zúčtovatelia podpory, teda distribučné spoločnosti, ktoré tieto údaje namerajú, respektíve im ich zasielajú priamo výrobcovia a distribučné spoločnosti ich následne posielajú úradu,“ dodal Igaz. Faktom však je, že nezrovnalosti sú v zoznamoch na stránke úradu a ten je zodpovedný za regulovanú zložku cien elektriny.

Obávať sa podľa úradu vraj netreba ani dosahu nadhodnotených doplatkov na tarifu, ktorú platia vo faktúrach všetci odberatelia. "Úrad pri stanovení tarify za prevádzkovanie systému (TPS) postupuje v samostatných cenových konaniach, v ktorých zohľadňuje aj iné parametre. Tieto spomínané nezrovnalosti nemajú prakticky žiadny dosah na konečné stanovenie výšky TPS,“ hovorí Igaz. Dodal, že cenové konanie, ktoré stanoví budúcoročnú sumu tejto tarify, prebieha.

TPS je dôležitá zložka ceny určovaná úradom, ale ešte podstatnejšou neregulovanou časťou sú trhové ceny elektriny, ktoré za posledný rok narástli a z daného dôvodu hrozí, že elektrina od januára pre domácnosti zdražie. Budúcoročné ceny by mali byť známe začiatkom decembra. Regulátor sa dušuje, že "využije všetky zákonné možnosti, aby zdražovanie elektriny pre slovenské domácnosti zmiernil“.

Vracanie neoprávnene poskytnutých peňazí

Určité kontroly robí aj samotný regulátor. Odbor kontroly úradu vykonáva priebežne kontroly na mieste u výrobcov elektriny so zameraním na výrobu elektriny na doplatok, spresnil. Napríklad v roku 2019 úrad vykonal podľa Igaza kontrolu v regulovanom subjekte ASTOM BPS. Tá ukázala, že spoločnosť nevyužila v roku 2017 z ročnej výroby tepla najmenej 50 percent na dodávku využiteľného tepla. Nesplnila tak podmienku na priznanie 100-percentnej ceny na doplatok. Firma tak musela vrátiť 30 percent do sústavy, čo predstavuje približne 300-tisíc eur, dodal Igaz.

Vo veľkom počte prípadov zo zoznamu výrobcov na doplatok sa zhoduje množstvo vyrobenej elektriny s objemom elektriny na doplatok. Časť elektriny, ktorú zariadenie vyrobí, ide totiž na jeho prevádzku. Je teda takmer nemožné, aby pri výrobe nevznikali straty. Podľa regulátora je však takáto situácia možná. "Doplatok je poskytovaný na množstvo vyrobenej elektriny z OZE a VUKVET. Ako bolo uvedené, za obidva údaje – teda množstvo vyrobenej elektriny i množstvo elektriny na doplatok – sú zodpovedné distribučné spoločnosti,“ tvrdí Igaz.

Kto je zodpovedný?

Za nezrovnalosťami môžu byť podľa hovorkyne spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) Michaely Dobošovej opravy fakturácie doplatku prípadne hlásenie viacerých výrobných zariadení naraz. No dôvodom môže byť aj to, že nie všetky údaje o elektrine vyrobenej na svorkách výrobného zariadenia boli zahrnuté v evidencii spoločnosti Západoslovenská distribučná, dodáva.

"V prípadoch, ak bola hlásenka dodaná neskôr ako faktúra, respektíve až na dožiadanie, neboli údaje o elektrine vyrobenej na svorkách výrobného zariadenia dodatočne doplnené do evidencie spoločnosti Západoslovenská distribučná,“ vysvetľuje Dobošová. Fakturáciu doplatku podľa nej realizuje výrobca elektriny s právom na podporu. Ten "zároveň zodpovedá za fakturované množstvo elektriny na doplatok, a aj za výšku fakturovaného doplatku v eurách“, povedala Dobošová.

Výrobca elektriny okrem toho nemusí byť do siete pripojený priamo cez distribučnú spoločnosť. Existuje viacero možností, ako je výrobca elektriny s právom na podporu pripojený, respektíve nepripojený do distribučnej sústavy, upozorňuje hovorkyňa ZSD. A to buď má meradlo samotnej spoločnosti, alebo nie je pripojený priamo – a meradlo má od miestnej distribučnej sústavy.

"Rovnako meradlo merajúce vyrobené množstvo elektriny a meradlo merajúce technologickú vlastnú spotrebu nie je meradlom spoločnosti Západoslovenská distribučná,“ hovorí Dobošová. Údaje o vyrobenom množstve elektriny a technologickej spotrebe, respektíve množstve elektriny na doplatok od výrobcov ZSD sumarizuje a posiela regulátorovi.

"Spoločnosť Stredoslovenská distribučná ako aj každý prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nemeria objem vyrobenej elektriny ani objem elektriny na doplatok. Tieto údaje si je v zmysle zákona povinný merať každý výrobca zvlášť,“ povedal jej hovorca Miroslav Gejdoš. Spoločnosť Stredoslovenská distribučná (SSD) meria podľa neho len objem elektriny dodanej do sústavy, ktorá však nie je vykazovaná úradom v danom prehľade.

"Výrobcovia elektriny sú zodpovední za meranie vyrobenej elektriny a za meranie elektriny, na ktorú sa uplatňuje doplatok,“ dodáva Gejdoš. Pričom distribučná spoločnosť je podľa neho povinná vyplatiť doplatok v takej výške, ako je vyúčtovaný od výrobcu.

Gejdoš si myslí, že za určitých okolností môže nastať situácia, keď je objem elektriny na doplatok rovnaký ako vyrobené množstvo. „Za tieto údaje však zodpovedá výrobca,“ dodáva. "Spoločnosť SSD si nie je vedomá situácie, že by bol objem elektriny na doplatok niektorého výrobcu vyšší, ako je objem vyrobenej elektriny,“ hovorí Gejdoš. Na preverenie by spoločnosť musela vedieť, o ktorého výrobcu ide, dodal.

35 debata chyba
Viac na túto tému: #elektrina #ÚRSO