Zákon vstúpi do platnosti v júli budúceho roka a platí pre chytré telefóny, počítače a chytré televízie. Zástancovia zákona tvrdia, že má podporiť propagáciu ruskej technológie a uľahčiť Rusom prácu s prístrojmi. Kritici sa obávajú sledovania a toho, že sa niektoré zahraničné firmy stiahnu z ruského trhu. Zákon musia ešte schváliť senátori a podpísať prezident, oboje je považované za formalitu.
Zavedenie nového právneho predpisu neznamená, že sa v Rusku nebudú môcť predávať zahraničné prístroje s pôvodným softvérom. Bude v nich však musieť byť zároveň nainštalovaná ruská alternatíva. Konečný zoznam prístrojov, ktorých sa zákon týka, vypracuje vláda.
Podľa združenia obchodných spoločností a výrobcov elektrických spotrebičov pre domácnosť a výpočtovej techniky (RATEK) ale nebude možné do všetkých prístrojov ruský softvér nahrať a niektoré medzinárodné firmy preto ruský trh opustia. Ďalší kritici sa obávajú, že ruský softvér bude zneužívaný na sledovanie.
Moskva v uplynulých piatich rokoch zaviedla celý rad zákonov, ktoré prísne regulujú internet. Internetové vyhľadávače napríklad musia niektoré výsledky vyhľadávania mazať. V marci 2018 najvyšší súd rozhodol, že šifrovaná mobilná sieť Telegram musí spolupracovať s ruskou tajnou službou FSB a poskytnúť jej na vyžiadanie šifry ku komunikácii používateľov.
Na začiatku novembra nadobudol účinnosť zákon o „zvrchovanom internete“, ktorý úradom umožňuje väčšiu kontrolu nad dianím na sieti. Na základe tejto normy môže vláda používateľa odpojiť od globálnej počítačovej siete a poskytovatelia pripojenia musia nanovo mať vo svojich systémoch nástroj na monitorovanie a obmedzenie sieťovej prevádzky. Kremeľ novinku prezentoval ako ochranu proti kybernetickým útokom, zatiaľ čo kritici hovoria o novej dimenzii cenzúry internetu, ktorá sa podobá tej čínskej.