Dnes 96-ročný bývalý diplomat bol v 70. rokoch minulého storočia jednou z ústredných postáv pri obnovovaní diplomatických vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom.
„Ak necháme konflikt, aby sa ďalej prehlboval, mohol by byť výsledok ešte horší, než to, čo sa stalo v Európe (v 20. storočí),“ vyhlásil Kissinger. „Prvá svetová vojna vypukla kvôli relatívne drobnej kríze (…) a dnes sú zbrane oveľa ničivejšie,“ dodal. „Čína je veľkou ekonomickou mocnosťou, rovnako ako my (USA). Určite na seba teda budeme narážať po celom svete,“ poznamenal tiež bývalý diplomat.
Najvyššou prioritou pri konflikte medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v období studenej vojny bolo podľa Kissingera dosiahnuť dohodu o jadrovom odzbrojení. Keďže je ale konfrontácia medzi USA a Čínou od počiatku „pasívna“, nemá Washington vybudované nástroje na to, aby s Pekingom jednal ako s vojenskou mocnosťou. Ak budú obe krajiny stále pozerať na každý vzájomný problém ako na konflikt, mohlo by to byť podľa exministra „nebezpečné pre ľudstvo“.
Kissinger považuje súčasná obchodné rokovania medzi oboma krajinami za obyčajnú „náhradu“ závažnejších politických rozhovorov, ktoré by sa mali týkať napríklad problematiky Hongkongu. Na otázku, či by mohol byť práve spor o poloautonómny čínsky región iskrou, ktorá povedie k novej studenej vojne, odpovedal bývalý šéf americkej diplomacie, že dúfa, že sa tento „vysoko emotívny“ problém podarí vyriešiť vyjednávaním.
Kissinger v roku 1971 ako národný bezpečnostný poradca prezidenta Richarda Nixona tajne odletel do Číny, kde začal diplomatické rokovania. Obe krajiny spolu pritom nekomunikovali od roku 1949, kedy sa v Číne chopili moci komunisti vedení Mao Ce-tungom. Len niekoľko mesiacov po Kissingerovi priletel na štátnu návštevu Číny samotný Nixon, ktorý svoju cestu nazval „týždňom, ktorý zmenil svet“. Podľa expertov išlo o jednu z najvýznamnejších zahraničných ciest amerického prezidenta v histórii.
Kissinger je v Číne stále prijímaný s najvyššími poctami a stretáva sa tam s vysokými štátnymi predstaviteľmi. Vlani v novembri ho v Pekingu prijal aj čínsky prezident Si Ťin-pching.