Autá zlacneli, byty zdraželi. Máte sa po 30 rokoch lepšie?

Slovensko vyzerá 30 rokov po nežnej revolúcii úplne inak. Je bežné, že v každej domácnosti je auto, počítač či dokonca viacero mobilných telefónov. Úplne inde sú aj príjmy ľudí, ale aj prístup k dlhom. Kým dakedy sa skôr sporilo, teraz je niekoľkotisícová hypotéka na krku viac ako bežná.

16.11.2019 08:00
debata (593)

Bývalo sa úplne inak ako dnes. Typický byt bol menší a zaľudnenejší, pripomína sociológ Rastislav Bednárik. Náklady na bývanie však boli výrazne nižšie ako dnes. Zmenilo sa aj vybavenie domácností. A to hlavne preto, že domáce elektrospotrebiče už dávno nie sú takým luxusom ako pred tridsiatimi rokmi. Ich cena išla totiž výrazne dole. To platí aj pre autá. "V roku 1988 bol priemerný plat cca 3 000 korún československých. Nový automobil stál aspoň 60-tisíc korún československých, teda 20-násobok mesačnej priemernej hrubej mzdy,“ hovorí Bednárik. Teraz si nové auto kúpite za 12-tisíc eur, čo je pri priemernej mzde tisíc eur len jej 12-násobkom.

Vlastné byty verzus hypotéky na krku

Takmer tretina ľudí žila pred rokom 1989 podľa Bednárika v komunálnych bytoch, ďalšia štvrtina v družstevných. "Po roku 1990 boli byty predávané do osobného vlastníctva za zostatkovú cenu a ďalšia výstavba bytov a domov už bola na báze ekonomickej ceny, teda náklady na získanie bytu výrazne narástli,“ hovorí Bednárik.

Video
O životnej úrovni v roku 1989 a dnes hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Hypotekárne zadlžovanie aj na 30 rokov považuje za fenomén súčasnosti. "Práve kvôli predajom nehnuteľností do vlastníctva užívateľom a v dôsledku preferovania bývania vo vlastnom sa v súčasnosti výrazne zvýšil podiel domov a bytov v súkromnom vlastníctve,“ hovorí Bednárik. Výsledkom je, že až deväť z desiatich rodín žije vo vlastnom dome či byte, hoci ho stále nemá splatený.

Náklady na bývanie boli podstatne nižšie, než sú dnes. "Predtým domácnosti v priemere vydávali približne 38 percent výdavkov na stravu a nápoje a približne desať percent išlo na bývanie,“ hovorí Bednárik. V súčasnosti je to skôr naopak. Podľa údajov Eurostatu z roku 2015 na stravu a nápoje priemerne ide 22,2 percenta a na bývanie 36,3 percenta z celkových spotrebných výdavkov, vysvetľuje sociológ.

zväčšiť
Vývoj miezd za 30 rokov, graf

Zarábame o tretinu viac ako v roku 1989

Priemerný plat v roku 1989 bol 3¤142 korún československých. V roku 2018 to už bolo vyše tisíc eur, v prvom polroku tohto roka 1¤062 eur. Pri porovnávaní však treba brať do úvahy nielen jednoduchú premenu z korún na eurá, ale aj infláciu, vysvetľuje analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská. „Slováci tak začali reálne zarábať viac ako v roku 1989 až v roku 2007,“ hovorí. Reálne mzdy sa prepadli najmä v porevolučných rokoch. A to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny a súvisiaceho prudkého cenového rastu, vysvetľuje analytička. V súčasnosti podľa Sadovskej zarábame priemerne takmer o tretinu viac ako v roku 1989.

Veľké zmeny sa udiali aj na trhu práce. „Zatiaľ čo v minulom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty,“ hovorí Sadovská. Vysoké úrovne nezamestnanosti sa vrátili v krízových a pokrízových rokoch, dodáva. Dnes sa však nachádza miera nezamestnanosti na historicky najnižších úrovniach, vysvetľuje analytička, čo takisto zvyšuje našu životnú úroveň.

Potraviny nás v súčasnosti vychádzajú podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej lacnejšie ako pred revolúciou. Na nákup drvivej väčšiny potravín totiž musíme teraz odpracovať kratší čas ako v roku 1989. „Napríklad na kúpu ryže či cestovín sme v roku 1989 museli odpracovať viac než polhodinu, dnes nám na to stačí 13–14 minút,“ hovorí. Najvýraznejšie sú pritom rozdiely pri mäse a údeninách – na jeden kilogram dusenej šunky sme pred revolúciou museli v práci stráviť viac než päť hodín, dnes to je len niečo vyše hodiny. Drahšie sú však zemiaky, mlieko či čokoláda.

Lacnejšia je aj elektronika či pohonné hmoty. „A aj napriek súčasnému cenovému rastu na ropnom trhu stále platí, že dnes tankujeme lacnejšie ako v roku 1989,“ hovorí Glasová. Jeden liter 95-oktánového benzínu nás pred revolúciou vyšiel na 26 odpracovaných minút, dnes je to len zhruba 13 minút, dodáva.

Slovensko starne

Podľa sociológa za roky na Slovensku pribudlo starších aj zamestnancov, mladí ľudia zase dlhšie študujú. "V dôsledku vysokého percenta populácie mladých, ktorí študujú na stredných a vysokých školách, sa oproti roku 1989 posúva ich štart do pracovného života o niekoľko rokov,“ hovorí Bednárik. Namiesto v 15 či 18 rokoch začínajú pracovať až v 19 či 25. Posunulo sa aj založenie vlastnej rodiny. A to nielen pre neskorší nástup do pracovného života, ale aj pre vysoké ceny nehnuteľností.

Výraznou zmenou je aj prístup k dlhom. Pred rokmi viedli na Slovensku úvery na spotrebu, pôžičky od bánk, no aj nebankových spoločností či kreditné karty, vysvetľuje Maroš Ovčarik zo spoločnosti Finančný kompas. "Postupom času sa banky začali viac orientovať na hypotéky a úvery na nehnuteľnosti, čo vyústilo aj do situácie, že Slováci sa stali najrýchlejšie sa zadlžujúcou krajinou z pohľadu tempa zadlžovania sa domácnosti,“ hovorí.

Z pohľadu úspor sa však dlhodobo radíme medzi najkonzervatív­nejšie štáty únie, dodáva Ovčarik. Podiel peňazí konzervatívnych, málo výnosných bankových produktov ako sú bežné účty, termínované vklady, sporiace účty či vkladné knižky v pomere k celkovému majetku domácnosti je u nás jeden z najvyšších v EÚ. Tiež sa vyhýbame investíciám. "Je to spôsobené zlými skúsenosťami s nebankovými spoločnosťami, kde ľudia prišli o svoje úspory, zbabranou kupónovou privatizáciou a neochotou kompetentných rozvíjať seriózny kapitálový trh aj na Slovensku,“ hovorí Ovčarik.

Zmenila sa ponuka a zmizli rady

Kým v minulosti nakupovanie mohlo trvať kvôli dlhým radom aj niekoľko hodín, pripomína Sadovská – dnes nakúpime vďaka on-line obchodom aj za pár sekúnd. A to aj z opačného konca sveta. „V minulosti si pred Vianocami naobliekaní ľudia museli vystáť niekoľkohodinové rady pred obchodom, dnes za pár sekúnd z tepla domova alebo vo vykúrených obchodných centrách a obchodoch nakúpia v podstate čokoľvek,“ hovorí analytička.

Výrazne sa zmenili aj balenia. Po revolúcii totiž prišla éra igelitiek a plastových obalov. S jedným nákupom si tak domov donesieme aj haldy plastov. Pred revolúciou bolo bežné baliť chlieb do papiera, mlieko či jogurty boli v skle a nákup sa nosil v sieťovkách. Boli sme oveľa viac bezodpadoví ako teraz, upozorňuje Sadovská – tieto zvyky sa teraz vracajú v podobe ekologického prístupu známeho aj ako Zero waste – teda bez odpadu.

"Čo sme si kúpili, to sme v podstate do poslednej omrvinky často aj zjedli, veď sme si často kvôli exotickému ovociu či inému menej dostupnému tovaru vystáli aj niekoľkohodinový rad v obchode,” hovorí. V domácnostiach sa pestovalo, zaváralo a konzervovalo.

Úplne iný bol aj prístup k móde, keďže žiadne veľké reťazce či lacné tričká na jedno použitie neboli dostupné. „Oblečenie sa takpovediac nosilo po starších súrodencoch a posúvalo medzi známymi a susedmi, v prípade potreby sa prešilo,“ hovorí Sadovská. Neexistuje hádam žena či dievča, čo vtedy nešilo či nenosilo doma ušité šaty. S topánkami sa chodilo k obuvníkovi a nie do smetí. To isté platilo aj pre spotrebiče.

Kde je rozdiel markantný

Na predstavu míľových krokov, ktoré krajina urobila od nežnej revolúcie, sa stačí pozrieť na spôsob komunikácie vtedy a dnes. Prostriedky na komunikáciu sa pred tridsiatimi rokmi volali spoje, pripomína Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. "Domácnosti – aj to len niektoré – mali k dispozícii pevnú telefónnu linku, a rozličné silové zložky ešte boli vybavené vysielačkami,“ hovorí. Na mysli má pritom klasický telefón na šnúre s otáčacím ciferníkom. Ktovie koľko mladých ľudí by ho vôbec vedelo použiť. V porevolučných rokoch bol totiž aj tlačidlový mobil vo veľkosti tehly vzdialeným luxusom.

Informačnými prostriedkami boli televízia, rádio, denná tlač, týždenníky a mesačníky. Študovalo sa z kníh. "Toto všetko limitovalo rozsah informovanosti a komunikáciu medzi ľuďmi,“ vysvetľuje sociológ. Internet a aplikácie v mobilných telefónoch podľa neho vysoko prekonávajú limity vtedajšej informovanosti a dynamizujú komunikáciu.

Kam sme sa posunuli za 30 rokov?

  • Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo. Prípadne stáli v rozmedzí 20– až 40– tisíc Kčs – teda prerátané inflačnou kalkulačkou niečo vyše 5-tisíc eur až 10-tisíc eur. V súčasnosti sa podobné byty predávajú v desiatkach až stovkách tisíc eur.
  • Trojkombinácia práčka, osobné auto alebo televízor bola v roku 1989 realitou iba v prípade 30 – 40 percent domácností (chýbalo najmä auto). Samozrejmosťou sú dnes počítače, mobily. Auto v dnešnej dobe vlastní vyše 60 % slovenských domácností. V niektorých domácnostiach je evidovaných dokonca aj viac áut.
  • Priemerný plat v roku 1989 bol na úrovni 3 142 Kčs. Pri započítaní inflácie to bolo 842 eur. V roku 2018 sme zarobili v priemere 1 013 eur, v prvom polroku 2019 ešte o niečo viac 1 062 eur – teda asi 30 percent viac. V 90-tych rokoch sa však platy výrazne prepadli. Viac ako v revolučnom roku 1989 začali Slováci reálne zarábať až v roku 2007.
  • Výrazne sa zmenila aj kvalita a dostupnosť služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné – ako mäso, ovocie či hygienické potreby.
  • Výrazne sa zmenili stravovacie zvyklosti, keď napríklad sa v súčasnosti výrazne posilnilo stravovanie mimo domácností.
  • Štruktúra výdavkov domácností sa oproti roku 1989 výrazne zmenila. V roku 1989 v priemere domácnosti vydávali asi 38 % výdavkov na stravu a nápoje a približne 10 percent na bývanie. V roku 2015 išlo na stravu a nápoje v priemere 22,2 % výdavkov a na bývanie 36,3 % výdavkov.

ZDROJ: Poštová banka, WOOD & Company, IVPR

© Autorské práva vyhradené

593 debata chyba
Viac na túto tému: #socializmus #17. november 1989 #životná úroveň