Zhruba tri desaťročia trvá éra otepľovania, ktorá priniesla nevídaný rast kvality slovenských červených vín. Súčasne je to obdobie úplného odštátnenia výroby vína a vzniku malých, stredných, ale aj veľkých rodinných firiem.
Mnohé, hoci vznikli len celkom nedávno – pred 20 až 30 rokmi, už vstúpili do povedomia milovníkov dobrého vína. Zároveň vznikajú nové a nové spoločnosti – od malých rodinných až po firmy úspešných podnikateľov. Aj to je dôvod, prečo sa každý rok v novembri čaká, kto a akým vínom prekvapí.
Slovenské víno napriek podnikateľskému záujmu a rozrastajúcemu sa táboru jeho milovníkov však nemá na ružiach ustlané. Domáca produkcia upadá, nehľadiac na rastúcu spoločenskú prestíž vína, o ktorú sa postarali vinári početnými oceneniami z prestížnych zahraničných súťaží.
Čím viac rastú dovozy, tvoria už okolo 70 percent celkovej spotreby v obchodných reťazcoch a 60 percent v hoteloch, reštauráciách a vo vínotékach, tým väčšia je tlačenica na domácom trhu. Slovenské vinohrady pritom rednú. Na papieri síce evidujeme 15 415 hektárov, ale úroda sa tohto roku zberala len z 8 500 hektárov. Príčiny sú rôzne. Je to dôsledok developerského boomu predovšetkým v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kde vinohradnícky pozemok dosahuje cenu stavebného a pre vinohradníkov sa tým stáva cenovo nedosiahnuteľný. Za poklesom produkcie hrozna a stratou sebestačnosti vo víne je aj rozpad kedysi kľúčových producentov vinohradníckych družstiev a nezvládnutej privatizácie vinárskych podnikov.
Až príliš dlho trvalo, kým sa sformovala akcieschopná nová vrstva vinohradníkov a vinárov. Aj preto sa na každý čerstvý liter nového slovenského vína netrpezlivo čaká.
Mimoriadna príloha Víno
vo štvrtok, 14. novembra v denníku Pravda
o Slovenské víno tridsať rokov po novembri 1989 o Vinohradníctvo a vinárstvo očami troch generácií – sedemdesiatnikov, päťdesiatnikov a mileniálov o Príbehy silných značiek, rodinných vinárstiev a chateau zo zabudnutých kútov Slovenska
