Slovensko sa v druhom štvrťroku 2019 dostalo v raste miezd podľa údajov Eurostatu na tretie miesto v rámci krajín únie. Nominálna hodinová mzda u nás pridala o vyše desatinu. Pred nami bolo len Bulharsko a Rumunsko. Teda nové členské krajiny, ktoré majú čo dobiehať. V tomto období nominálna hodinová mzda v únii medziročne išla hore priemerne o 3,1 percenta.
"V minulom roku bola u nás priemerná hodinová mzda 11,6 eura. V únii to bolo 27,4 eura,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. V Česku to bolo 12,6 eura, v Poľsku 10,1 eura. Maďari si za hodinu zarobili 9,20 eura. Priepastný rozdiel však ukazuje rakúska hodinová mzda na úrovni 34 eur, upozorňuje analytik.
"Slovensko teda stále značne zaostáva za západnou Európou, ale v porovnaní s V4 je situácia u nás už pomerne dobrá,“ hovorí Tomčiak. Rozdiely sú však astronomické aj v rámci krajiny – stačí sa pozrieť na Bratislavu, ktorá dobieha Prahu, a platy napríklad v Rožňave.
"Nemá však veľmi zmysel porovnávať absolútnu výšku platov vzhľadom na odlišné cenové hladiny,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Tiež treba brať do úvahy, aká je výška čistej mzdy v jednotlivých krajinách – dane a odvody sú totiž v tej-ktorej krajine rozdielne. Treba si však priznať, že aj v rámci krajín V4 má Slovensko medzery. Tie však naplno ukáže až porovnanie čistej mzdy a cien. Po úprave čistej mzdy na rovnakú cenovú hladinu sme na tom totiž najhoršie z krajín V4.
"Zamestnanci v Česku si môžu za svoju výplatu reálne kúpiť asi o štvrtinu viac, v Poľsku o tretinu viac a v Maďarsku o 15 percent viac ako ľudia pracujúci na Slovensku,“ hovorí Pánis. Priemernú mzdu mierne nad tisíc eur máme síce porovnateľnú s Poľskom a Maďarskom, no v Česku je rádovo vyššia. Výraznejšie rozdiely ukáže čistá mzda. Tá dosahuje okolo 900 eur. "To je asi o stovku menej ako v Čechách, no rádovo o 50 eur viac ako v Poľsku a o 150 viac ako v Maďarsku,“ hovorí Pánis.
Pohľad na ceny neteší
Popri platoch rastú silno aj ceny. Rast cien v septembri posunul Slovensko na druhé miesto v inflačnom rebríčku krajín únie. Viac ako u nás sa medziročne zdražovalo len v Rumunsku. Pohľad na ceny v slovenských obchodoch veru neteší, pozitívnejšie to vyzerá len v porovnaní s platmi. "Napriek zrýchleniu rastu inflácie v tomto roku rastie životná úroveň ešte rýchlejšie ako v minulom,“ hovorí Pánis.
V septembri rástli medzimesačne ceny o 0,1 percenta, medziročne poskočili na 2,9 percenta. Ukázali to údaje Štatistického úradu SR. Na zdražovanie tlačili ceny vo vzdelávaní – teda poplatky za škôlky, školské kluby či jazykové kurzy, zdražela však aj doprava a zdravotníctvo. Viac si priplatíme aj za potraviny – rekordne zdraželi zemiaky, cibuľa, ale aj bravčové mäso.
No hoci ekonomika spomaľuje, čo neobišlo ani Slovensko, stále sa dá čakať, že platy výrazne nepoľavia. Hoci nebudú rásť tak prudko ako v tomto roku. Ostatne s tým počíta aj septembrová makroprognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií. Podľa nej by v tomto roku mali nominálne mzdy narásť o 7,4 percenta, reálne o 3,6 percenta. V budúcom roku sa ich rast spomalí na 4,7 percenta pri tých nominálnych a 2,5 percenta pri reálnych platoch. Inštitút pritom odhaduje, že ceny v budúcom roku porastú o 2,1 percenta.
Platy ťahajú hore ceny
V druhom štvrťroku rástli reálne platy medziročne o sedem percent, upozorňuje analytik Tomčiak. Navzdory rastúcej inflácii sú tak podľa neho Slováci bohatší. Práve pre vyššie platy však ľudia aj viac míňajú, čo dvíha aj ceny. "Prudký rast miezd je jeden z faktorov, ktorý tlačí spotrebiteľské ceny nahor, a tento trend potrvá i v najbližších mesiacoch,“ hovorí Tomčiak.
Rast platov tak aj podľa Tomčiaka dostatočne pokrýva rast cien. "Reálne o infláciu očistené mzdy sa teda na Slovensku výrazne zvyšujú,“ hovorí. Riziko však vidí analytik v prehrievaní slovenskej ekonomiky, keďže úrokové sadzby sú u nás extrémne nízke. Naša monetárna politika je totiž nadviazaná na Európsku centrálnu banku, ktorá musí pokračovať v uvoľnenej monetárnej politike kvôli slabému hospodárskemu rastu v západnej Európe, vysvetľuje.
Drahé zemiaky, cibuľa a bravčovina
Na Slovensku sa v septembri 2019 medziročne zvýšili ceny tovarov a služieb o tri percentá, upozorňuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. "V rámci spotrebného koša pritom najvýraznejší nárast zaznamenali ceny potravín a nealkoholických nápojov, a to o 4,9 percenta,“ hovorí. V oboch prípadoch ide o druhý najrýchlejší nárast cien v rámci krajín únie.
Najviac v septembri zdraželi vybrané druhy zeleniny, zemiaky a bravčové mäso. O vyše polovicu ako pred rokom bol drahší zeler a mak, dodáva Sadovská. "Aj ceny zemiakov sú naďalej pomerne vysoké, oproti septembru 2018 zemiaky zdraželi až o 47 percent,“ hovorí. Cibuľa išla medziročne hore o 45 percent. Bravčovina je drahšia o vyše tretinu – a to pre africký mor ošípaných. Ten totiž úradoval aj v Číne. Peking má preto vyšší záujem o dovoz bravčového mäsa z Európy.
Úroveň rastu cien v únii, ale aj v eurobloku sa od inflačného cieľa vzďaľuje. Medziročná inflácia v eurozóne sa v septembri spomalila na 0,8 percenta. V rámci celej únie klesla na 1,2 percenta. Slovensko sa s infláciou blízko troch percent dostalo na druhé miesto spomedzi krajín únie. Rýchlejšie ako u nás rástli v septembri ceny len v Rumunsku. Tesne za nami – na tretej priečke – je susedné Maďarsko. Na piatom a šiestom mieste je Česko a Poľsko. Defláciu, teda pokles cien, zaznamenali v septembri na Cypre a v Portugalsku.