„Od týchto nákupov nemožno očakávať, že budú mať citeľný vplyv na infláciu… posilní to ale narušenia na kapitálových trhoch. Tiež to prináša riziko vzniku špekulatívnych bublín,“ uviedol šéf inštitútu Clemens Fuest.
Nákupmi dlhopisov ECB pomohla zmierniť dlhovú krízu v eurozóne a obnoviť dôveru na medzinárodných kapitálových trhoch, pripustil Fuest. Pod Draghiho vedením však banka začala vykonávať úlohy, ktoré patria do oblasti fiškálnej politiky, čím prekročila svoj mandát.
„ECB sa takto sama ustanovila za najdôležitejšiu inštitúciu pre krízový manažment v eurozóne, čím vlády oslobodila od ich zodpovednosti,“ zdôraznil Fuest.
Šéf ECB Mario Draghi, ktorý po ôsmich rokoch odchádza zo svojho postu, vo štvrtok uviedol, že jeho odkaz nepoškodzuje nezvyčajná verejná kritika zo strany niektorých predstaviteľov banky pre kľúčové časti posledného balíčka stimulov. Kritika rozhodnutia nakupovať dlhopisy za novo natlačené peniaze bola „neoddeliteľnou súčasťou prebiehajúcej diskusie“, konštatoval Draghi. „Máme diskusie, všetci majú diskusie,“ povedal novinárom vo štvrtok po poslednom zasadaní ECB pod jeho vedením predtým, ako sa funkcie šéfky banky 1. novembra ujme Christine Lagardeová.
ECB v septembri znížila svoju depozitnú sadzbu na mínus 0,5 % z úrovne mínus 0,4 percenta, ohlásila nákupy dlhopisov za 20 mld. eur mesačne, ktoré sa začnú 1. novembra. Zároveň uviedla, že úroky zostanú na terajšej nízkej úrovni, kým sa situácia nezlepší. Šéfovia centrálnych bánk Holandska, Nemecka a Rakúska toto rozhodnutie otvorene kritizovali. ECB však na svojom štvrtkovom zasadaní úroky nezmenila a svoj program stimulov potvrdila.