„Rok čo rok nám prepadnú významné sumy, zároveň na množstvo vecí v našej krajine nie sú peniaze, a tu prichádzame ročne o desiatky miliónov eur,“ podotkol Sulík. Vláda podľa neho na oblasť eurofondov „kašle“ a dejú sa tam podvody.
„V roku 2017 prišla Slovenská republika o 27 miliónov eur, na konci roka 2018 prišlo Slovensko o viac ako 120 miliónov eur a dnes hrozí, že na konci tohto roka prepadne, teda Slovensko príde o viac ako 130 miliónov eur,“ vyčíslil Ján Rudolf, ktorý sa v SaS zaoberá oblasťou eurofondov.
„Vláda má dva mesiace na to, aby dočerpala viac ako pol miliardy, inak tieto peniaze prepadnú,“ dodal. Pripomenul, že sa blíži koniec programového obdobia a tieto peniaze sa mohli čerpať od roku 2014. SR podľa neho v tomto programovom období doposiaľ vyčerpala len 25 % eurofondov pridelených pre Slovensko.
Jedným z riešení je podľa Rudolfa nárokovateľnosť. „Nárokovateľnosť je princíp, ktorý hovorí o tom, že úradníci nebudú musieť alebo môcť rozhodovať, ale každý, hlavne z verejného sektora, bude môcť peniaze dostať,“ skonštatoval.
Raši: Sulík ‚objavil Ameriku‘
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer) v reakcii skonštatoval, že Sulík „objavil Ameriku“. Slovensku podľa neho skutočne hrozí, že príde podľa výpočtov ministerstva financií a Európskej komisie takmer o 100 miliónov eur z operačného programu Výskum a inovácie. „Preto ministerstvo financií navrhlo síce jednoduchú, ale jedinú možnú procedúru, a to zlúčenie operačných programov Integrovaná infraštruktúra a Výskum a inovácie. Tým by sa docielilo, že Slovensko takmer 100 miliónov eur nebude vracať do Bruselu,“ podotkol Raši.
Zdôraznil, že tento postup už odobrila Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie. „Spoločný materiál pripravuje na rokovanie vlády Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a ministerstvo financií,“ dodal vicepremiér. Aj po zlúčení operačných programov podľa jeho slov financie určené na vedu a výskum ostatnú pre slovenských vedcov, inovátorov či univerzity.
V súvislosti s návrhom rozpočtu na nasledujúce roky Sulík poznamenal, že vlády Smeru nevedia hospodáriť ani v dobrých časoch. Vyšší deficit, ako mal byť, je podľa neho spôsobený aj tým, ako najmä strana Smer, ale aj celá koalícia hospodári.
Slovensku sa v tomto roku nepodarí dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý pripravilo Ministerstvo financií (MF) SR a schválil ho vládny kabinet Petra Pellegriniho (Smer).
Monitorovací výbor a EK diskutovali o eurofondovej politike Slovenska
Nasledujúce roky implementácie a smerovanie eurofondovej politiky na Slovensku boli témami stretnutia Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy so zástupcami Európskej komisie (EK) a odbornej verejnosti v Pezinku. Médiá o tom v stredu informoval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Zasadnutie zorganizoval Centrálny koordinačný orgán úradu vicepremiéra.
„Našou snahou je docieliť taký stav, aby sme v závere programového obdobia mohli povedať, že všetky finančné prostriedky boli využité čo najefektívnejšie, a že sme ich investovali do všetkých odvetví a kútov Slovenska, kde to je skutočne potrebné a čo najviac sme tak prispeli k znižovaniu regionálnych rozdielov a podporili naše regióny v rozvoji,“ vysvetlil vicepremiér Richard Raši.
Účastníci zasadnutia hovorili aj o téme smart cities, podpore tzv. dobiehajúcich regiónov či o hornej Nitre. „Vo všetkých týchto prípadoch je úloha európskych zdrojov nezastupiteľná,“ konštatuje úrad vicepremiéra. Pokiaľ ide o uvedené regióny, eurofondy pomáhajú v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. V prípade hornej Nitry ide o pomoc v dôsledku ukončenia ťažby hnedého uhlia. V tejto súvislosti má pomôcť Akčný plán pre transformáciu hornej Nitry, ktorého podstatou je pripraviť stratégiu pre zmenu ekonomiky regiónu, udržateľnosť životného prostredia a kvalitu života a sociálnej infraštruktúry.
Podstatným bodom bola príprava nového programového obdobia 2021 2027. Zástupcovia ÚPVII informovali účastníkov o prioritách Slovenska, ktoré na svojom poslednom zasadnutí schválila Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021–2027. Na identifikovaní priorít spolupracovala štátna správa so samosprávou, neziskovým i súkromným sektorom, aj s rôznymi profesijnými združeniami. V najbližších dňoch bude Slovensko o nich hovoriť so zástupcami EK.
O tom, že sme v implementácii eurofondov na správnej ceste, svedčia aj úspešné projekty, ktoré riadiace orgány jednotlivých operačných programov na zasadnutí monitorovacieho výboru prezentovali," uvádza úrad vicepremiéra s tým, že niektoré z nich, konkrétne v Trnavskom kraji, následne všetci spoločne navštívia vo štvrtok 17. októbra.
Jedným z nich je projekt Zámocké vinárstvo, na ktoré putovala z eurofondov suma 799.596 eur cez Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 2020. Ďalším úspešným projektom je Posilnenie inovačného potenciálu spoločnosti Západoslovenské tlačiarne, ktorý bol financovaný cez Operačný program Výskum a inovácie sumou 172.988 eur.
Účastníci monitorovacieho výboru navštívili i obec Dolné Orešany, ktorá je prijímateľom eurofondov na projekt Podpora triedeného zberu komunálnych odpadov v obci Dolné Orešany. Cez Operačný program Kvalita životného prostredia naň putovala suma 337 725 eur, uzatvára ÚPVII.