A to aj napriek tomu, že viacerí teplári najmä pre zvyšovanie cien emisných povoleniek už požiadali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) o zvýšenie jednotkovej ceny za dodávku tepla.
„Aktuálne nepredpokladáme výrazné výkyvy vo výške nákladov za teplo vo vyúčtovaniach,“ povedal pre agentúru SITA predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš s tým, že veľa však bude záležať od počasia cez zimu. „Bude to závisieť aj od situácie s počasím v novembri a decembri,“ spresnil.
Naposledy sa zvyšovali priemerné ceny tepla pre domácnosti začiatkom roka, a to o zhruba o päť percent. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca ÚRSO Radoslav Igaz, aktuálne predložilo návrh na zmenu rozhodnutia o cene tepla 30 spoločností. Tie žiadajú nárast ceny tepla v priemere o štyri percentá. „Dôvody pre zvýšenie cien tepla, ktoré regulované subjekty uvádzajú, sú najmä zdraženie ceny emisných povoleniek, či zvýšenie ceny zemného plynu na burzách,“ dodal Igaz.
Či sa nakoniec zvýšia od nového roka ceny tepla pre domácnosti a o koľko je nateraz podľa neho predčasné komentovať. „Platí, že úrad nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní. Isté je, že využije všetky regulačné nástroje, ktoré mu dáva zákon, aby ochránil záujmy slovenských domácností, samozrejme pri nastavení spravodlivých cien aj pre dodávateľov tepla,“ konštatoval Igaz.
Vykurovacia sezóna sa už oficiálne podľa vyhlášky začala 1. septembra. Vzhľadom na teplé počasie sa vykurovať začalo vo väčšine miest až po 20. septembri, kedy prišlo výraznejšie ochladenie. Teplári sú povinní začať dodávať teplo, keď priemerná denná teplota vonku klesne pod 13 stupňov Celzia aspoň dva dni po sebe a predpoveď počasia nenasvedčuje tomu, žeby sa malo otepliť. „Na začiatku októbra sú denné teploty opäť vyššie, takže vykurovacia sezóna sa naplno ešte len rozbehne. Systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) sú na to dobre pripravené. Prípravy na vykurovaciu sezóny prebehli počas odstávok v letných mesiacoch,“ dodal Janiš.
Domácnostiam žijúcim v bytových domoch s vlastnou kotolňou pribudli nové povinnosti vyplývajúce z európskej smernice, ktorá sa týka všetkých kotlov a vykurovacích zariadení. Smernica je v platnosti síce už od roku 2015, ale jej dopady len postupne pociťujú tí, ktorí si teplo vyrábajú individuálne. Jedným z dopadov tejto smernice je, že časť kotlov fungujúcich na princípe tradičného spaľovania plynu, ktoré majú nízku účinnosť pri spaľovaní fosílnych palív, sa s účinnosťou od 26. septembra 2018 nemôže dovážať do krajín EÚ. Ide o tradičné kotly na plyn s otvorenou spaľovacou komorou s odvodom spalín do komína. Smernica neprikazuje okamžitú výmenu starších menej efektívnych kotlov za nové vysokoúčinné, avšak v prípade poruchy nekondenzačného kotla s nutnosťou jeho výmeny, je v súčasnosti možné nahradiť ho už len za taký kotol, ktorý spĺňa prísne požiadavky smerníc EÚ.
Inštalácia kondenzačného kotla si vyžaduje aj vhodnú úpravu komína na odvod spalín a prívod vzduchu pre spaľovanie a pravdepodobne aj finančnú investíciu do regulácie vykurovacích telies teda radiátorov tak, aby bolo zabezpečené dostatočné vychladenie vratnej vody do kotla. „Ak vlastníci teda majú starší nekondenzačný kotol, mali by na jeho výmenu myslieť v predstihu a neodkladať ju na zimu, aby neboli počas zimy nemilo prekvapení. Náhrada takéhoto kotla bude totiž časovo, finančne aj technicky náročná,“ upozornil Janiš.