„Pre dosiahnutie vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny do roku 2030, pri predpoklade dokončenia už rozostavaných výrobných kapacít a predpokladanej realizácie projektov zameraných na obnoviteľné zdroje, nebude potrebná výstavba ďalších väčších zdrojov,“ konštatovalo ministerstvo vo svojej analýze.
Za posledných päť rokov ani nemal žiadny investor záujem o výstavbu veľké energetického zdroja s výkonom nad 50 megawattov. Investori sa podľa ministerstva zameriavajú na realizáciu projektov miestneho významu.
„Sú to zdroje na báze zemného plynu slúžiace na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, zdroje, ktoré využívajú odpad z priemyselných prevádzok alebo z poľnohospodárskych objektov,“ dodal rezort hospodárstva. Do budúcna sa dá očakávať, vzhľadom na zvýšený tlak v oblasti efektívneho a ekologického spracovania odpadu, nárast inštalovaného výkonu v zariadeniach typu spaľovňa odpadov a čističky odpadových vôd. „Tieto zariadenia budú, vzhľadom na svoj menovitý inštalovaný výkon, pripájané do distribučných sústav, čím by boli bližšie k miestam konečnej spotreby elektriny,“ podotýka ministerstvo.
Spotreba elektriny by mala na Slovensku z roka na rok rásť. Kým v tomto roku by sme mali spotrebovať vyše 32 terawatthodín elektriny, o jedenásť rokov by to malo byť viac ako 36 terawatthodín elektriny. Spoliehať by sme sa mali najmä na jadrové elektrárne, ktoré patria medzi bezuhlíkové zdroje.
„V horizonte piatich rokov existuje predpoklad zmeny zdrojového mixu na Slovensku s ústupom od výroby elektriny z uhlia a výrazným nárastom podielu jadrových elektrární na inštalovanom výkone a na celkovej výrobe elektriny. Očakáva sa tiež prírastok inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov a zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla,“ dodalo ministerstvo.
K dvom jadrovým blokom Atómovej elektrárne Mochovce a k dvom jadrovým blokom elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach by sa mali už onedlho pridať ďalšie dva nové jadrové bloky v Mochovciach.
„Z pohľadu krytia očakávaného dopytu, respektíve očakávanej spotreby elektriny na Slovensku sa pozornosť sústreďuje predovšetkým na dostavbu dvoch nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce so sumárnym inštalovaným výkonom dvakrát 471 megawattov a uvažuje sa s postupným navyšovaním ich inštalovaného výkonu až na dvakrát 530 megawattov,“ priznalo ministerstvo. Dôležitou skutočnosťou je podľa rezortu hospodárstva predĺženie pôvodne plánovanej prevádzkovej životnosti jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach na 60 rokov, teda do roku 2044 respektíve 2045.
Ministerstvo nezabúda ani na Paroplynový cyklus v Malženiciach s výkonom 420 megawattov. Prevádzka v malženickom paroplyne obnovili v roku 2018. Okrem dodávky silovej elektriny má táto elektráreň navyše schopnosť rýchlej zmeny výkonu v pomerne širokom rozsahu, čo je výhodné pre poskytovanie podporných služieb pre elektrizačnú sústavu. Naopak, s pravidelnou prevádzkou Paroplynového cyklu v Bratislave s výkonom 218 megawattov sa z ekonomických dôvodov neuvažuje. Absentuje totiž zmluva o dodávke tepla z tohto paroplynu.
V súčasnosti je zrejmé, že na Slovensku dožívajú tepelné elektrárne či už v Novákoch alebo vo Vojanoch. Tieto energetické zdroje sú nielen nerentabilné, ale hlavne neekologické. Ministerstvo taktiež neočakáva výstavbu veľkej vodnej elektrárne. „Dnes nie je rozpracovaná žiadna väčšia investícia, ktorá by výrazným spôsobom zmenila, respektíve ovplyvnila podiel vodných elektrární v zdrojovom mixe Slovenska,“ uzavrelo ministerstvo hospodárstva.