Európska únia nebude na decembrovej klimatickej konferencii v Čile prezentovať prísnejšie záväzok obmedzenia splodín k roku 2030. ČTK to povedal český minister životného prostredia Richard Brabec po piatkovom rokovaní predstaviteľov vlád únijných krajín, ktoré bolo v Luxemburgu venované dlhodobým klimatickým plánom.
Niektoré štáty chceli ambicióznejší cieľ zaradiť do záverov piatkového rokovania, Česko a ďalšie krajiny však presadili, aby EÚ ako svoj záväzok ponechala skôr schválený cieľ obmedziť do roku 2030 splodiny o 40 percent oproti hodnotám z roku 1990.
Ministri mali na stole návrh, aby únijné krajiny v decembri predstavili svetu ako svoj cieľ zníženie emisií ku konci budúceho desaťročia o viac než 50 percent. Prísnejšie záväzky sú v súlade s plánom dosiahnutia uhlíkovej neutrality, s ktorým počíta šéfka budúcej Európskej komisie Ursula von der Leyen.
V zhode so značnou časťou štátov najmä severnej a západnej Európy plánuje, že do polovice storočia EÚ „vynuluje“ čisté emisie skleníkových plynov. Niektorí lídri chceli tento cieľ presadiť už do záverov júnového summitu, višegrádske krajiny (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) však boli proti.
„Niektoré krajiny budú mať problémy splniť aj súčasné ciele do roku 2030,“ konštatoval po dnešnom rokovaní Brabec, podľa ktorého je únia už so súčasným záväzkom jasným svetovým lídrom v obmedzovaní splodín. Proti prísnejšiemu cieľu podľa neho boli popri vyšehradských krajinách aj Bulharsko, Grécko, Cyprus či Malta.
Ministri v piatok debatovali aj o spomínanej uhlíkovej neutralite, pre ktorej dosiahnutie by museli do polovice storočia všetky vypúšťané emisie vyvážiť napríklad vysadené stromy.
„Priorita fínskeho predsedníctva je jasná. Európska rada by v decembri mala stanoviť cieľ dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ povedala novinárom po piatkovom rokovaní fínska ministerka pre životné prostredie a klimatické zmeny Krista Mikkonenová, ktorej krajina bude do konca roka konaním Rady EÚ predsedať.
Debata v Luxemburgu podľa nej ukázala, že krajiny bloku majú vôľu zmazať rozdiel medzi stanovenými cieľmi a doteraz prijatými krokmi. Opatrenia zavedené únijnými štáty pre naplnenie spomenutej méty pre rok 2030 podľa Európskej komisie nestačia a bude potrebné zabezpečiť okrem iného vyšší podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie.
Česko v piatok podľa Brabca vysvetľovalo, prečo sa v prístupe k cieľu smerovanému k polovici storočia drží skôr späť.
„Povedal som, čo všetko odlišuje Českú republiku od niektorých ambicióznych krajín a prečo nemôžeme s ľahkým srdcom kývnuť na klimatickú neutralitu,“ uviedol minister, podľa ktorého je Česko preukázateľne priemyselne najrozvinutejšou krajinou EÚ. Náklady na prechod k uhlíkovej neutralite tu budú aj kvôli značnej závislosti priemyslu na fosílnych zdrojoch ďaleko väčšie ako v iných štátoch. Časť krajín podľa neho tieto argumenty pochopila a uznala, že niektorým krajinám vrátane ČR bude potrebné pri prechode ku klimaticky šetrnému hospodárstvu finančne pomôcť.
Ministri prijali aj závery zaväzujúce k širšiemu využívaniu takzvaného obehového hospodárstva. Členské štáty by sa podľa schváleného textu mali snažiť opätovne využívať materiály a produkovať tým menej odpadu napríklad v textilnej výrobe, stavebníctve, elektronike či doprave.