Čo slovenskej ekonomike prinesie budúcoročné zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur v hrubom?
To závisí od toho, či sa na to pozriete z pohľadu zamestnávateľa, alebo zamestnanca. Za príliš prudký rast to označujú firmy, a odbory požadovali ešte razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy, až na 620 eur. V ekonomike vždy platí, že rozdeliť môžete len to, čo vyprodukujete a medzi rokmi dvetisíc až 2010 rástla produktivita práce výrazne rýchlejšie ako mzdy. Tento vankúš sa začína postupne vytrácať, keďže v posledných rokoch rastú mzdy rýchlejšie ako produktivita práce. Tým nechcem povedať, že som proti zvyšovaniu minimálnej mzdy, ale treba sa viac zamyslieť nad tým, ako našu výrobnú ekonomiku zmeniť na hospodárstvo postavené na inováciách a výskume.
Môžu sa naplniť obavy zamestnávateľov a prudký rast najnižších platov na 580 eur v hrubom prinesie masívne prepúšťanie?
Súčasné zvyšovanie minimálnej mzdy sa zatiaľ ešte dá zvládnuť. Za minimálnu mzdu totiž v ekonomike nepracuje veľké množstvo ľudí a ťažkosti môžu spôsobiť skôr na minimálnu mzdu naviazané príplatky. Tie firmám zdvihnú náklady za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok. Problém je v tom, že prudko rastúce mzdové náklady budú podniky riešiť zvyšovaním automatizácie a následne budú schopné vyrobiť viac s menším počtom zamestnancov.
Pomôže zamestnávateľom, ak sa príplatky za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok naviažu na rast priemernej mzdy a nie minimálnej mzdy?
Priemerná mzda v posledných rokoch rastie pomalšie ako minimálna. Z tohto pohľadu je pre firmy výhodnejšie naviazať príplatky na rast priemernej mzdy. Osobne by som ich vôbec neviazal na žiaden rast a určil ich fixne. Pre prichádzajúcu demografickú krízu sa zamestnanci nemusia obávať, že ich platy nebudú v budúcnosti rásť. Pre čoraz vyšší počet dôchodcov bude na pracovnom trhu k dispozícii čoraz menej ľudí a firmy budú schopné získať kvalitných zamestnancov jedine vďaka zvyšovaniu miezd.
Pri porovnateľnej produktivite práce sú v Slovinsku oveľa vyššie mzdy. Nie je to dôkaz toho, že domáci zamestnávatelia si môžu dovoliť aj vyšší rast miezd?
Lenže Slovinsko má aj viac inovácií a technológií ako Slovensko. U nás dávame na výskum najmenej peňazí a v podiele k HDP nás už predbehli nielen susedné štáty, ale aj krajiny Balkánu. Žiaľ, veľmi sa nám nedarí transformácia ekonomiky a v takom prípade sme naozaj odsúdení ostať výrobnou halou Európskej únie. Ak je naša ekonomika postavená na lacnej pracovnej sile, je veľmi riskantné odstraňovať túto výhodu tlačením na prudký rast miezd.
Čo môže slovenská vláda urobiť pre transformáciu na hospodárstvo postavené na vede a výskume?
Predovšetkým treba reformovať univerzity. Musíme mať minimálne dve excelentné univerzity, kde bude študovať elita, ktorá po skončení štúdia ostane na Slovensku a pomôže s transformáciou ekonomiky. Dnes najtalentovanejší mladí ľudia odchádzajú na elitné vysoké školy v Brne a Prahe. Netvrdím, že máme zrušiť zvyšných 36 univerzít. Na nich si pokojne môžu študovať nezamestnaní, ktorí aspoň nebudú zabíjať voľný čas robením hlúpostí. Na realizovanie tejto zmeny netreba nové finančné zdroje a stačí len efektívnejšie využiť eurofondy.
Aký je váš názor na snahu o automatické zvyšovanie minimálnej mzdy? Tá má byť v budúcnosti na úrovni 60 percent priemernej mzdy.
Automatické zvyšovanie minimálnej mzdy je dobrý nápad. No vzorec určujúci jej rast by mal brať do úvahy aj zvyšujúcu sa produktivitu práce a toto mi najviac chýba v súčasnom návrhu.