Minimálna mzda od budúceho roka stúpne na 580 eur zo súčasnej úrovne 520 eur. V hodinovom vyjadrení pôjde o sumu 3,333 eura. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktoré na rokovanie kabinetu Petra Pellegriniho (Smer-SD) predložil rezort práce. Vláda návrh nariadenia schválila.
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov sa na výške minimálneho zárobku ani tento rok nedohodli. Pri určovaní sumy minimálnej mzdy bolo podľa vyjadrení ministerstva rozhodujúce, aby bola zabezpečená zamestnancovi a jeho rodine dôstojná životná úroveň. Oproti tomuto roku by tak podľa návrhu nariadenia vlády mala minimálna mzda vzrásť o 11,54 %, čo predstavuje zvýšenie o 60 eur mesačne.
Odborári naďalej trvali na razantnejšom raste minimálnej mzdy na 607,80 eura. Zamestnávatelia boli naďalej zásadne proti navrhovanej výške ministerstvom a presadzovali zvýšenie na 552,20 eur.
Odborári sa v stredu zhromaždili pred úradom vlády. Trvali na raste minimálnej mzdy na 607,80 euraPochod odborárov
Pred Úrad vlády prišlo v stredu približne 650 odborárov, aby bojovali za vyššiu minimálnu mzdu. Pred pochodujúcich predstúpil aj premié. Informoval ich, že budú hľadať prienik medzi požiadavkami odborárov a zamestnávateľov. Podľa neho musí byť rozdiel medzi tými, ktorí pracovať chcú, a tými, ktorí chcú poberať len sociálne dávky.
Premiér zároveň odporcom minimálnej mzdy odkázal, aby si vyskúšali nájsť na výplatnej páske 520 eur a skúsia žiť z čistého príjmu, ktorý im príde na účet. „Nech si to každý skúsi. Ja som na vašej strane, vždy budem hájiť záujmy pracujúcich,“ podotkol premiér.
Predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna vyhlásil, že odborári chcú vidieť to, aby nie kapitál, ale človek bol na prvom mieste.
Danko: Premiér si robil vlastný PR
Predseda vlády Peter Pellegrini si urobil zo zvyšovania minimálnej mzdy vlastné PR. Vyhlásil to Andrej Danko, šéf koaličnej SNS, ktorej ministri nariadenie o zvyšovaní minimálnej mzdy na stredajšom rokovaní vlády nepodporili. Predsedu vlády kritizoval, že tento návrh pretlačil bez toho, aby boli vyčíslené dopady na štátny rozpočet a ekonomiku a bez toho, aby rokoval s koaličnými partnermi.
Danko totiž tvrdí, že národniari so samotným zvyšovaním minimálnej mzdy problém nemajú. Ak štát diktuje podnikateľom minimálne platy, mal by však hovoriť aj o opatreniach, ktoré firmám pomôžu. „SNS je za systematizáciu úpravy minimálnej mzdy, za zvýšenie minimálnej mzdy, aj na 600 eur. Ale na druhej strane musia počuť podnikatelia, ako im pomôžeme odbremeniť ich, keď im diktujeme minimálnu mzdu,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii.
SNS bola podľa Danka pripravená o nastavení systému zvyšovania minimálnej mzdy s koaličnými partnermi rokovať. Ich návrh bol naviazať zvyšovanie na priemernú mzdu a to vo výške 33 %. Podmienkou národniarov však podľa Danka bolo, že spolu s rastom minimálnej mzdy treba zvyšovať aj minimálne dôchodky. „Verím, že najbližšia koaličná rada tento problém vyrieši a možno aj s nádejou, že sa nebudú riešiť len minimálne mzdy, ale aj minimálne dôchodky,“ dodal predseda SNS.
Niektorí ministri sa zdržali hlasovania
Slovenská národná strana (SNS) je za zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur, avšak snaží sa správať rozpočtovo korektne. Vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná takto reagovala na to, prečo sa členovia vlády za SNS pri rozhodovaní kabinetu o výške minimálnej mzdy na rok 2020 zdržali hlasovania.
„Očakávali sme, že minister financií nás informuje o dopadoch na rozpočet, ktorý sa práve teraz chystá,“ zdôvodnila. Výška minimálnej mzdy má podľa nej dopad nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe. „Ak by bol priestor, my by sme kľudne hlasovali aj za minimálnu mzdu možno vo výške 600 eur,“ povedala Matečná.
Podľa ministra financií Ladislava Kamenického však zvýšenie minimálne mzdy má na rozpočet verejnej správy neutrálny dopad. „Zvyšujú sa nám sociálne odvody, zdravotné odvody a vychádza to neutrálne, to znamená, že nebude to mať dopad,“ povedal. Ak by sa podľa neho najnižšie zárobky zvýšili aj o 10 eur viac, dopad by bol aj tak neutrálny. „Čo sa týka verejnej správy, tých ľudí, ktorí robia za minimálnu mzdu, nie je až také množstvo, aby to malo až taký zásadný dopad, ako možno niektorí ministri hovoria,“ dodal šéf rezortu financií.
Hlasovania sa pri schvaľovaní zvýšenia minimálnej mzdy zdržal aj minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál. „Most-Híd sa netají tým, že zastupujeme záujmy aj podnikateľského sektora a malých podnikateľov, ktorým predovšetkým príplatky viazané na minimálnu mzdu budú robiť problémy,“ tvrdí.
Zvýšenie sa dotkne živnostníkov aj firiem
Centrum lepšej regulácie vypočítalo, že rast minimálnej mzdy na 580 eur ročne zvýši ročné náklady živnostníkom a malým a stredným podnikom o 101,75 milióna eur. Zvýšenie minimálnej mzdy sa dotkne takmer 28 000 živnostníkov a viac ako 27 000 firiem. Spolu vzrastie mzda takmer 165 000 zamestnancom, z toho 62 317 v súčasnosti poberá minimálnu mzdu vo výške 520 eur mesačne a ostatní majú mesačný príjem v rozpätí od 520 eur do 580 eur. Rast minimálnej mzdy prinesie živnostníkom a malým podnikateľom zvýšenie nákladov na hrubé mzdy o 75,5 milióna eur a na odvody do poistných fondov hradené zamestnávateľom o ďalších 26 miliónov eur.
Odvody poisťovniam a dane štátu pritom pohltia väčšiu časť z týchto peňazí. Centrum porovnalo štruktúru zvýšených nákladov na jedného zamestnanca pri zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur. Z celkovej sumy zloženej zo zvýšenia mzdy o 60 eur a odvodov zamestnávateľa vo výške 21,12 eura, dostane zamestnanec 40,4 eura, pričom príspevok pre štát a poisťovne bude 40,72 eura.