Malé firmy na Slovensku venujú byrokracii menej času ako Česi

Na Slovensku musí venovať malý podnikateľ byrokracii 221 hodín ročne, v Česku 226 hodín ročne. Inde v EÚ sú na tom horšie.

30.09.2019 10:16
debata

Inštitút INESS aj v roku 2019 pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o hodinu menej ako pred rokom. Byrokratický index na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť. K týmto povinnostiam je priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu. Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny.

Priemerná malá firma v Česku vynaloží na účely byrokracie a papierovania 226 hodín ročne. Voči minulému roku ide o zlepšenie o sedem hodín. Vyplýva to Indexu byrokracie, ktorý znázorňuje všetky známe povinnosti, ktoré má typická malá firma v Česku. Index predstavil český Liberálny inštitút, ktorý ho pripravuje.

„Za zlepšenie možno Česko pochváliť. Výsledok 226 hodín je ale stále príliš vysoký. Najväčšia záťaž sa spája s administráciou prevádzky a administráciou zamestnancov,“ uviedol analytik českého Centra ekonomických a tržních analýz Pavel Peterka, ktorý sa na výpočet Indexu byrokracie podieľa.

V medzinárodnom porovnaní sa Česko umiestnilo na druhom mieste za víťazným Slovenskom, kde priemerný malý podnikateľ trávi byrokraciou 221 hodín. Výrazne horšie dopadla Litva s 244 hodinami a napríklad Španielsko s 363 hodinami. Tam iba kategória administrácie prevádzky zaberá 256 hodín.

Index byrokracie pracuje pri výpočte s testom trhu. To znamená, že ak štát ukladá podnikateľovi povinnosť, ktorú by podnikateľ veľmi pravdepodobne plnil aj bez existencie zákona, nie je táto činnosť považovaná za byrokraciu. Príkladom je vedenie účtovníctva.

„Každý rozumný podnikateľ by si viedol istú formu účtovníctva, ktoré okrem iného slúži na zistenie stavu hospodárenia, zásob, zmien majetkov pod.,“ upozornil Peterka.

„Štátna byrokracia, ktorá požaduje úkony nad rámec toho, čo by vyžadoval trh zvyšuje takzvané náklady mŕtvej váhy. Ide o zdroje vynaložené v prospech aktivít, ktoré nikomu nič neprinášajú, ale spoločnosť ako celok o ne rovnako prichádza,“ uviedol hlavný ekonóm Liberálneho inštitútu Jiří Nohejl.

Digitálne technológie dnes podľa neho vo vnútri firiem znižujú administratívne náklady rýchlejšie ako kedykoľvek v minulosti a odstraňujú tým neefektivitu. Nie je dôvod, prečo by ich štát nemohol využiť na zníženie štátnej byrokracie podobným spôsobom, dodal.

Najviac byrokracie je so zamestnancami

Z 221 hodín na Slovensku najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín. V roku 2019 klesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému. Naopak, podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami.

Ako informoval INESS TASR, najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo zavedenie e-kasy. Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností – nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto. Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, ako sú rekreačné poukazy. Hrozí však, že táto povinnosť sa v krátkom čase rozšíri aj na malé spoločnosti.

Byrokratický index INESS pripravuje už štvrtý rok. Je pravda, že oproti minulosti sa o podnikateľskom prostredí hovorí viac aj na úrovni vlády, či na Ministerstve hospodárstva SR. „Bohužiaľ, prevedenie rečí do praxe je často problematické. Pripravujú sa antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo „1-krát a dosť“, ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielen že celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje,“ tvrdí INESS.
Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formulára a každá má svoju vlastnú webstránku. „Čo na tom, že ubudol papier, keď byrokracia ostala. Podnikateľ sa o vzniku týchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinností sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur,“ zdôrazňuje inštitút.
Práve chýbajúci systematický prístup k byrokracii, reálne hodnotenie nových regulácií a ich predvídateľnosť je najväčším nedostatkom slovenského podnikateľského prostredia.

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Slovensko #byrokracia