Prax pri vykonávaní pozemkových úprav ukázala, že je to aj legislatíva, ktorá komplikuje život tak projektantom, ako aj vlastníkom pozemkov. Vláda dala na svojom mimoriadnom zasadaní sceľovaniu pozemkov zelenú, keď novelizovala zákon o pozemkových úpravách a spolu s ním aj ďalšiu súvisiacu legislatívu.
Základným cieľom novely je nastaviť jednoznačné procesné a technické podmienky pozemkových úprav. Hoci sa doteraz urobili pozemkové úpravy len v 456 katastrálnych územiach z 3 559, ukázali, čo všetko strpčuje život vlastníkom pozemkov a tiež vlastníkom majetkov, ktoré sa na nich nachádzajú.
Novela prichádza s jednoduchšími riešeniami, ako po scelení pozemkov a z toho plynúcich pozemkových úprav jednoduchšie vysporiadať majetok všetkých dotknutých vlastníkov.
Jednoduchšie znamená rýchlejšie. Podľa predsedu predstavenstva Komory pozemkových úprav Vladimíra Uhlíka ide predovšetkým o urýchlenie lehôt súvisiacich s konaním pozemkových úprav. Z tohto hľadiska má novela zákona rozviazať ruky obciam a vyšším územným celkom, ktoré zdedili od štátu rôzne stavby.
Ide o vysporiadanie pozemkov, na ktorých boli vybudované školy, cesty a iné komunikácie. Tie síce prešli na obce či vyššie územné celky, ale mnohé doteraz nie sú vysporiadané. Ak sa majú uskutočniť pozemkové úpravy, treba konečne rozťať aj tento gordický uzol. Práve to by malo umožniť novela zákona umožňujúca skrátenie konania v týchto záležitostiach.
Novela by mala priniesť poriadok aj do vinohradov. Sceľovanie pozemkov je citlivé v najmenšej, ale najznámejšej slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj. Aj v dôsledku kolektivizácie a následnej transformácie poľnohospodárstva tu došlo k tomu, že vlastníci vinohradníckych pozemkov sa neprekrývajú s vlastníkmi porastov viniča. Pôvodný zákon tento stav nereflektoval, teraz, keď sa majú urobiť pozemkové úpravy, sa musí nájsť riešenie uspokojivé pre jedných aj druhých vlastníkov.
Novela zákona 330 z roku 1991, teda jedného z najstarších ponovembrových zákonov, ustanovuje aj minimálnu výmeru pozemku, ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách. Ozývali sa totiž hlasy, načo robiť pozemkové úpravy, keď sa následne budú drobiť aj scelené pozemky.
Podľa v súčasnosti platnej legislatívy bola hranicou pre drobenie plocha 2-tisíc štvorcových metrov pri poľnohospodárskej a 5-tisíc štvorcových metrov pri lesnej pôde. Novela dvihla túto hranicu na 3-tisíc štvorcových metrov. Cieľom je, aby nevznikali malé pozemky, pretože na Slovensku je v súčasnosti aj tak neuveriteľne rozdrobená pôda.
Krajina má súčasnosti 8,4 milióna vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je 11,93 a jeden vlastník priemerne vlastní 22,74 parcely.
Novela tiež rieši prípady, keď vlastník pozemku nemôže užívať pozemok, ktorý nadobudol za svoj vlastný titulom náhrady v rámci konania pozemkových úprav. Ak parlament schváli vládny návrh novely, zákon o pozemkových úpravách v novom znení, nadobudne účinnosť už prvého januára 2020.
Novela zákona, ktorú pripravil rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, by mala podľa predsedu predstavenstva Komory pozemkových úprav Vladimíra Uhlíka priniesť oživenie desať rokov stagnujúcich komasácií – sceľovania pozemkov. To sa doteraz financovalo z európskych zdrojov. Tohto roku Pellegriniho kabinet prišiel so záväzkom, že pridá aj peniaze zo štátneho rozpočtu. Každoročne by na tento účel malo ísť 30 miliónov eur.
Ešte do konca roka by sa malo začať s pozemkovými úpravami v 168 katastrálnych územiach, ale hoci sa už končí september, projektanti nemajú v rukách podpísané zmluvy. Napriek všetkým vyhláseniam, ktoré doteraz odzneli, či už z rezortu, alebo z vlády, k zásadnému zrýchleniu nateraz ešte neprišlo.
Novela je jedným z posledných zákonov, ktorý by mal schváliť dosluhujúci parlament. Základom dobrého hospodárenia na pôde sú jasné vlastnícke a nájomné vzťahy. Aj preto je dôležité dostať novelu čo najskôr do života.