Šesťdesiatšesťročná Georgieová vystrieda vo funkcii Christinu Lagardeovú, ktorá rezignovala na funkciu, pretože sa má stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB). Georgievová je prvou predstaviteľkou z rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky, ktorá bude v čele fondu od jeho vzniku v roku 1944 a po Lagardeovej druhou ženou.
Zvolenie Georgievovej sa očakávalo, pretože bola jedinou kandidátkou na najvyšší post v MMF. Do funkcie ju navrhla Európska únia. Fond tiež v septembri odstránil jedinú prekážku pre jej zvolenie, a to vekový limit.
Georgievová bola doteraz výkonnou riaditeľkou Svetovej banky (SB) a v minulosti zastávala aj funkciu európskej komisárky. Má povesť húževnatej, čestnej a priamej osoby, zástankyne rodovej rovnosti a vodcovskej osobnosti v celosvetovom boji proti klimatickým zmenám, uviedla agentúra Reuters. Funkcie sa ujíma v čase, keď globálna ekonomika spomaľuje a dve najväčšie ekonomiky sveta, Spojené štáty a Čína, spolu vedú obchodné vojnu.
Cieľom MMF, v ktorom má členstvo 189 krajín, je podporovať spoluprácu v menovej politike na globálnej úrovni. Fond podľa svojho webu usiluje o zabezpečenie finančnej stability, podporu medzinárodného obchodu, vysokej zamestnanosti a udržateľného hospodárskeho rastu. Snaží sa tiež prispievať k zníženiu chudoby vo svete. V čele MMF býva tradične kandidát z Európy, zatiaľ čo na čele sesterskej Svetovej banky býva Američan.