Župa v prípade košického závodu vidí podobný vývoj, aký sa udial koncom januára 2012 v bývalých oceliarňach U. S. Steel v Srbsku – v Železara Smeredevo. Tam pre nedostatočné investície do modernizácie došlo k poklesu dopytu, nastalo prepúšťanie a zadlženie fabriky. Dočasným vstupom do U. S. Steel Košice chce Košický kraj predísť podobným javom. Hutnícka fabrika informovala, že do roku 2021 by malo odísť 2500 zamestnancov. „V závode a jeho dcérskych spoločnostiach pracuje spolu 12-tisíc ľudí, preto sa tejto situácii nemôžeme nečinne prizerať. Máme obavu o zachovanie konkurencieschopnosti podniku, o jeho dlhodobé prežitie a tiež o zachovanie zamestnanosti v kraji,“ dôvodí Trnka.
S vedením U. S. Steelu župan inicioval stretnutie, ku ktorému došlo minulý týždeň v piatok. Informoval sa o súčasnej situácii a tiež o vízii spoločnosti. Trnka tam otvoril aj otázku investičného dlhu, ktorý kraj považuje za hlavný dôvod stagnácie podniku, nedostatočného odbytu a znižovania stavov zamestnancov. Investičný dlh americkej spoločnosti je odhadovaný na približne 1 miliardu eur.
„Vzhľadom na predchádzajúcu diskusiu o investičnom dlhu a ekonomických problémoch, s ktorými U. S. Steel bojuje, sme vedeniu spoločnosti ponúkli pomocnú ruku. Zatiaľ neoficiálne sme ponúkli odkúpenie závodu U. S. Steel Košice za obdobných podmienok ako v srbskom Smeredeve, kde prešli oceliarne do rúk verejného sektora za 1 dolár,“ poznamenal Trnka a dodal, že košický manažment o predaji rozhodnúť nemôže. Americké vedenie korporácie sa však podľa neho bude touto ponukou zaoberať, keď bude doručená oficiálne.
„K medializovanej správe košickej župy sa nebudeme vyjadrovať,“ stručne reagovala samotná hutnícka spoločnosť. Za najväčší súčasný problém závodu nedávno označil prezident U. S. Steel James Bruno environmentálne dane Európskej únie. Výrobcovia z EÚ sa cítia byť týmito poplatkami diskriminovaní, pričom producenti ocele z krajín mimo únie majú voči nim konkurenčnú výhodu.
„Návrh župana Trnku na odkúpenie U. S. Steel Košice za euro je cynický a nechutný prvoaprílový žart župana voči ľuďom, ktorí v U. S. Steele pracujú a žijú v neistote. Ako by mohla župa, ktorá nemá zdroje ani na financovanie svojich ciest, škôl a sociálnych zariadení, ktoré má v správe, zvládnuť vedenie jednej z najväčších fabrík?“ pýta sa vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer) na sociálnej sieti.
Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že vyhlásenie kraja nestojí za žiadny seriózny ani slušný komentár. „Pre svoje osobné PR Rastislav Trnka zosmiešňuje jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Je to absurdné a nezodpovedné voči serióznemu investorovi, ale predovšetkým voči tisícom zamestnancom fabriky a mal by zvážiť zotrvanie vo funkcii,“ tvrdí Maroš Stano, hovorca rezortu.
Za lacné PR kraja, ktorého jediným benefitom je otvorenie diskusie o U. S. Steel, považuje Trnkove plány hlavný analytik spoločnosti Finax Ján Jursa. „U. S. Steel sa tým, samozrejme, zaoberať nebude. Ak by sa tým zaoberal, tak najväčšie problémy by mal kraj. Ak by U. S. Steel na túto hru pristúpil, Trnka by expresne vycúval. Údajne má obavu o konkurencieschopnosť podniku, jeho dlhodobé prežitie a zamestnanosť v kraji. Ak má predstavu, že kraj by riadil tento podnik úspešnejšie, tak táto aféra prekročila hranice tragikomédie. Ak by sme hovorili o tom, že by čiastočný podiel vo fabrike mal štát, stále ide o nepravdepodobný scenár, ale je aspoň na hrane uveriteľného,“ konštatoval Jursa.
Problémom U. S. Steel podľa finančného analytika nie je len nedostatok investícií, hlavným problémom je lacná čínska oceľ, ktorá prúdi do Európskej únie. Aj keď únia zaviedla clá na čínsku oceľ, primárne nimi len vyrovnala clá, ktoré uvalili USA. „Tie mali za následok presmerovanie čínskeho exportu z USA do EÚ, kde lacná oceľ drvila miestne firmy. Tie sú okrem konkurencie zaťažené aj obrovskými nákladmi na „vyčistenie“ výroby, európske environmentálne štandardy sú extrémne prísne,“ priblížil Jursa, podľa ktorého by hutnícka fabrika potrebovala ďalšie clá na čínsku oceľ, ktorá je do EÚ vyvážaná za dumpingové ceny a ničí lokálny hutný priemysel.
„Pre Američanov je košická fabrika stále atraktívna, pretože vykazuje pomerne dobré čísla, zároveň žije nádej, že jedného dňa sa Európska komisia vzchopí,“ doplnil Jursa. Ak by prišiel kupec s naozaj hlbokými vreckami, analytik si myslí, že U. S. Steel by sa košickej fabriky zbavil. „Problémom je takého kupca nájsť. Problémy, s ktorými bojujú európske fabriky, sú verejne známe,“ uzavrel finančný analytik.
Košický kraj podľa Mateja Tunegu zo spoločnosti INEKO minulý rok dosiahol na bežnom účte prebytok takmer 30 miliónov eur. „To sú prostriedky, ktoré môže kraj ďalej využiť na znižovanie dlhu, tvorbu rezerv do budúcnosti alebo investovanie. Zjednodušene povedané, to je suma, s ktorou môžu ďalej narábať,“ priblížil Tunega.
Spoločnosť U. S. Steel síce v niektorých rokoch zaznamenala zisk 100 miliónov eur, ale aj stratu 370 miliónov eur, vlaňajšok skončila s hrubým ziskom 359 miliónov eur. „To sú sumy, ktoré sú rádovo vyššie ako sumy, s ktorými môže Košický samosprávny kraj voľne nakladať. Dôležité by bolo najmä to, aby takto kúpený podnik neprodukoval stratu, to by mohlo byť pre samosprávu kritické,“ dodal Tunega.
Srbskú Železara Smederevo, o ktorej hovoril Trnka, získal americký U. S. Steel v roku 2003 a o deväť rokov neskôr ju spätne predal vláde za jeden dolár. Po ozdravení sa dostala do rúk čínskej spoločnosti He Steel Group. Táto firma mala mať záujem v roku 2017 aj o košický U. S. Steel, ponúknuť zaň mala podľa vtedy medializovaných informácií približne 1,2 miliardy eur.