Obilie exportujeme, nevieme ho spracovať

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prechádza dramatickými zmenami. Taký je hlavný odkaz žatvy roku 2019, ktorá sa nesie v znamení len priemernej úrody obilnín a olejnín. V priebehu posledných tridsiatich rokov sa stalo Slovensko významným exportérom obilnín a olejnín, najmä pšenice, kukurice, repky či slnečnice, ale súčasne významne klesla schopnosť premieňať zrnoviny na mäso a rastlinné oleje.

21.09.2019 12:00
debata (114)

Exportér surovín a dovozca produktov s pridanou hodnotou, aj do toho vyústila transformácia slovenského poľnohospodárstva. Tento trend je zreteľne viditeľný aj tohto roku. Poľnohospodári zožali z plochy 400-tisíc hektárov pšenice priemerne takmer po 5 ton zrna z hektára. Na domácu spotrebu im z produkcie okolo 2 miliónov ton postačí 800-tisíc ton.

Viac ako jeden milión ton môžu či skôr musia poľnohospodári vyviezť, pretože doma nemá kto zrno spotrebovať. Krajine chýba hlavný konzument obilnín ošípané. Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo Slovensko sebestačné v produkcii bravčového mäsa, chovalo vtedy 2,5 milióna ošípaných, ktoré hravo spolu s hydinou skonzumovali všetky zrnoviny, čo sa na slovenských poliach urodili.

Dnes Slovensko obilie vyváža, pretože má už len pár desiatok chovov ošípaných s celkovým počtom okolo 600-tisíc zvierat. Sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa klesla podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha na 30 percent. Export obilia sa pritom prestáva rentovať, pretože do hry vstúpili supersilní hráči.

Tohto roku Francúzsko, najväčší producent obilnín v EÚ, dosiahlo druhú najvyššiu úrodu pšenice a jačmeňa v histórii. O zníženie cien sa však nepostarali len Francúzi. Karty začali miešať dvaja veľkí hráči z kedysi obilninársky deficitného Sovietskeho zväzu – Ukrajina a prekvapujúco Rusko. Milióny ton pšenice z týchto dvoch krajín prispievajú k rastu svetových zásob obilia a znižovaniu jeho cien. Slovensko na tom prerába.

Predpoklad Bruselu, že embargo spôsobí Rusom problémy, sa nenaplnil. Naopak, tí sa stali nielen exportérmi obilia, keď našli odbytiská na hladných severoafrických trhoch, ale súčasne zvýšili aj vlastnú produkciu hydiny a bravčového mäsa, ktoré prv dovážali z USA aj zo západnej Európy.

Deravá štruktúra

Na Slovensku sa de facto rozpadla pôvodná štruktúra mäsokombinátov, ktoré mali vlastné bitúnky. Dnes najväčší spracovatelia dovážajú bravčové polovice a paradoxne slovenské jatočné ošípané sa vyvážajú. Pokiaľ si krajina neurobí poriadok v spracovaní jatočných zvierat, a to sa nevzťahuje len na ošípané, ale aj hovädzí dobytok, lebo aj ten sa vyváža v koži do celej Európy, dovtedy nemožno očakávať, že sa zlepší aj záporná obchodná bilancia. Tá z roka na rok rastie a hrozí, že tohto roku dosiahne okolo 1,8 miliardy eur.

Odpoveď prečo je opäť ukrytá v tohtoročnej žatve. Slad patrí dlhodobo k najlepším exportným artiklom Slovenska, až 90 percent produkcie sa vyváža. Slovenské sladovne vlani vyviezli 236-tisíc ton. Výroba sladu sa opierala o domácu produkciu sladovníckeho jačmeňa. Jeho plocha v poslednom desaťročí aj v dôsledku klesajúcich cien postupne upadala (z 21-tisíc na 126 800 hektárov medzi rokmi 2008 a 2019) a sladovne, pretože sa znižovala aj kvalita, museli siahnuť k dovozom suroviny

„Sladovne potrebujú ročne nakúpiť 380-tisíc ton sladovníckeho jačmeň, ale v ostatných rokoch len polovica z neho spĺňa parametre na výrobu sladu. Tohto roku z produkcie 600-tisíc ton je to len 35 percent,“ povedal Tomáš Ševčík, viceprezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Za úpadkom produkcie sladu je nepochybne aj meniaca sa klíma a rastúca konkurencia v celej Európe. Tón udávajú Francúzi – v produkcii, kvalite a, prirodzene, aj v cenách. „Musíme spolu s rezortom hľadať spôsob, ako motivovať poľnohospodárov k pestovaniu jačmeňa,“ uviedol Ševčík.

Ukazuje sa, že aj pestovanie tejto plodiny úzko súvisí so živočíšnou výrobou, veď ak sa jačmeň nepodarí predať ako sladovnícky, zostáva spravidla už len ako krmivo pre zvieratá. Výroba kŕmnych zmesí na Slovensku však upadla, nehovoriac o tom, že aj samotní výrobcovia kŕmnych zmesí uprednostňujú na ich produkciu kŕmne typy jačmeňa a pšenice.

Repky je dosť, ale nie oleja

Na Slovensku pestovanie pšenice a jačmeňa neviedlo k špecializácii. Skôr badať trend, že sa obilninári preorientovali na pestovanie tvrdej pšenice. Ani tá sa doma nespracúva, ale ide na vývoz. A ten by bol efektívnejší, keby poľnohospodári dokázali vytvoriť silnú celoštátnu exportnú odbytovú organizáciu. Ako je to však na Slovensku zvykom, zväčša sa podniká na vlastnú päsť.

Domáce šľachtenie obilnín, hoci bolo na špičkovej európskej úrovni, je zahnané do kúta. Napriek tomu sú doma stále materiály, či už zo Solar alebo z VÚ rastlinnej výroby Piešťan, ktoré sú dobre adaptovateľné do meniacich sa klimatických podmienok a tiež vhodné na výrobu špeciálnych potravinárskych produktov.

V posledných rokoch priťahuje mimoriadnu pozornosť verejnosti repka. Okrídlené spojenie, že krajina zožltla, však nemožno absolutizovať. Na Slovensku sa repka pestuje na ploche 145-tisíc hektárov, teda niečo medzi desiatimi až jedenástimi percentami z celkovej výmery ornej pôdy. Táto plocha zodpovedá niekdajšej bruselskej snahe odstrihnúť sa od energetickej závislosti od ropy.

Z tohtoročnej úrody 420-tisíc ton celých 250-tisíc ton ide na výrobu metylesteru mero, ktorý sa pridáva do nafty. Tento objem sa spracuje doma, ale takmer všetok rastlinný olej z repky sa vylisuje v zahraničí. Kľúčový domáci závod po zmene vlastníka totiž produkciu v Bratislave zrušil.

© Autorské práva vyhradené

114 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #obilie