Záujem o účasť na projekte už podľa neho prejavili Spojené štáty i Rusko. Rovnako ako v prípade dostavby českej jadrovej elektrárne Dukovany ale slovinský zámer vyvoláva kontroverzie so susedným Rakúskom.
Slovinsko z Krška získava 40 percent energie, spotreba elektrického prúdu v budúcnosti porastie a pre budúci rozvoj je potrebná sebestačnosť v zásobovaní elektrinou, povedal Šarec vo verejnoprávnej televízii Slovenija. Podľa neho sa jedná o jediný spôsob, ako Slovinsko po vyradení ekologicky nevyhovujúcich uhoľných elektrární môže dosiahnuť stanovené ciele obmedzovania emisií skleníkových plynov.
O stavbu nového bloku v jadrovej elektrárni „sa zaujímajú Američania, Rusi a ďalší“, povedal Šarec s tým, že tému pri jeho nedávnej ceste do Moskvy otvoril jeho ruský náprotivok Dmitrij Medvedev.
Premiér pripustil, že konečné rozhodnutie o stavbe by mohlo padnúť až o približne desať rokov. Potom by Slovinsko vypísalo medzinárodný tender.
V Kršku funguje od roku 1983 jeden reaktor s výkonom 700 megawattov, ktorý má povolenie na prevádzku do roku 2023 s možnosťou predĺženia o celkovo dvadsať rokov. Od rozpadu Juhoslávie začiatkom 90. rokov prevádzkuje elektráreň Slovinsko spoločne s Chorvátskom a vyrobená elektrina putuje do oboch krajín.
Odborníci podľa agentúry Hina upozorňujú, že pre Slovinsko nebude ľahké nájsť ďalších 400 až 500 špecializovaných inžinierov nutných pre prácu v novom bloku. Vláda navyše stále nemá vyriešený problém s ukladaním vyhoreného paliva.
Plány Česka a Slovinska na rozšírenie kapacít ich jadrových elektrární kritizuje Rakúsko, ktoré sa k jadrovým energetickým programom svojich susedov dlhodobo stavia odmietavo. Začiatkom septembra rakúski ľudovci vyzvali všetky politické strany k spoločnému postupu proti plánom na rozšírenie Krška i Dukovian. Podľa agentúry APA by do konca mesiaca mal rakúsky parlament v tejto veci prijať uznesenie.