Slovenskí hydinári sú radi, že sa zaviedla povinnosť označovania krajiny pôvodu mäsa v prípade pokrmov a hotových jedál pre zariadenia verejného stravovania. Uviedol to pre TASR Ľubomír Urban, tlačový tajomník Únie hydinárov Slovenska (ÚHS), v reakcii na parlamentom schválenú novelu zákona o potravinách.
Pripomenul, že ÚHS ešte v roku 2016 otvorila problém nedostatočnej, respektíve žiadnej, informovanosti spotrebiteľov o pôvode hydinového mäsa vo verejných stravovacích zariadeniach.
„Vychádzali sme pritom z vlastných prieskumov, ktoré potvrdili alarmujúco nízky podiel slovenskej hydiny v týchto jedálňach. V školských to bolo necelých 20 %, v hoteloch a reštauráciách ešte menej. Výraznú prevahu mala a stále má hydina z dovozu, napriek tomu že rok čo rok sa vyskytne nejaký škandál, ako napríklad kontaminované brazílske kuracie rezne, salmonela v poľskej hydine a podobne,“ spresnil.
Podľa ÚHS prínosom schválenej novely zákona bude zvýšenie podielu slovenskej hydiny vo verejných stravovacích zariadeniach, pretože spotrebiteľ bude informovaný o tom, odkiaľ mäso pochádza, pričom záruku čerstvosti, kvality a zdravotnej bezpečnosti mu dáva hydina zo slovenských chovov.
ÚHS podľa Urbana očakáva, že samotní konzumenti, prípadne rodičia detí, sa budú viac ako doteraz zaujímať o to, čo vlastne jedia. Osobitne dôležité je to v školských jedálňach, kde by deti mali dostávať hydinu, ktorej pôvod a zdravotná bezchybnosť je pod neustálou veterinárnou kontrolou, a kde štát mladým stravníkom finančne prispieva. Potom už nebude podporovať zahraničných hydinárov, ale takto nepriamo pomôže slovenským.
Hydinári podľa neho na základe doterajších skúseností chcú upozorniť na to, aby prevádzkovatelia stravovacích zariadení informovali zákazníkov o skutočnom pôvode mäsa a neuspokojili sa s tým, ako sa to často robí, že mäso je od slovenského dodávateľa. „To ešte automatický neznamená aj slovenský pôvod mäsa,“ dodal Urban.
Hotelieri: V iných krajinách to nie je
Asociácia hotelov a reštaurácií (AHRS) považuje zavedenie novej povinnosti, akou je označovanie krajiny pôvodu mäsa v prípade pokrmov a hotových jedál pre zariadenia verejného stravovanie, za zbytočnú a neopodstatnenú. Uviedla to Beáta Brozmanová z AHRS v reakcii na parlamentom schválenú novelu zákona o potravinách.
Povinnosť uvádzať krajinu pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania sa podľa asociácie neuplatňuje v žiadnej z krajín EÚ, v prípade Slovenska sa tak ide nad rámec bežnej praxe v európskych krajinách.
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska apeluje na poslancov Národnej rady (NR) SR a príslušné rezorty, aby hľadali riešenia na celoeurópskej úrovni a prijímali opatrenia na zlepšenie kontrolnej činnosti a elimináciu káuz v mieste ich vzniku, nie na konci potravinového reťazca.
AHRS opakovane zdôrazňuje, že dostupnosť informácií o pôvode potravín, či zvyšovanie povedomia spotrebiteľov o ich kvalite a pôvode sa dá dosiahnuť lepšou informovanosťou spotrebiteľov a spoločnou podporou iniciatív, ktoré sú zamerané na zdravé stravovanie.
SNS: Krok smerom k spotrebiteľovi
Preukazovanie pôvodu mäsa je krok v ústrety spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o tom, odkiaľ mäso pochádza. Uviedla to vo štvrtok ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) po tom, ako parlament 99 hlasmi schválil novelu zákona o potravinách. NR SR spolu s ňou schválila pozmeňujúci návrh členky Výboru NR SR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Evy Antošovej (SNS) a predsedu uvedeného výboru Petra Antala (Most-Híd) o zlepšení informovanosti stravníkov v reštauráciách.
„Zároveň dosiahneme cieľ, zvýšenie podielu slovenského mäsa v reštauráciách,“ zdôraznila ministerka s tým, že treba mať mäso pod kontrolou v celom reťazci. Podľa prieskumu rezortu je pre takmer 60 % ľudí dôležité, aby bolo mäso slovenského pôvodu. Pripomenula aj ochranu slovenského spotrebiteľa pred nekvalitnými potravinami.
Preukazovanie krajiny pôvodu mäsa v stravovacích zariadeniach sa bude týkať surového bravčového a hovädzieho mäsa, mäsa z oviec, kôz a hydiny, ale nie polotovarov, ako uviedla Antošová.