Od začiatku novembra totiž opäť spúšťa tlačenie peňazí. Ekonomiky devätnástich krajín používajúcich spoločnú menu sa tak každý mesiac môžu tešiť na 20 miliárd nových eur. Tieto peniaze pomôžu Slovensku aj naďalej predávať časť dlhopisov za mínusové úroky. Bežným obyvateľom zase prinesú ďalšiu vlnu zlacňovania pôžičiek. Úroky na hypotékach sa tak ešte v tomto roku môžu dostať výrazne pod jedno percento.
„Tlačenie peňazí sa skončí krátko predtým ako začneme dvíhať úrokové sadzby,“ povedal šéf Európskej centrálnej banky Mário Draghi. Presný termín dvíhania úrokových sadzieb však neuviedol. S dostatkom lacných peňazí preto finančné trhy môžu počítať minimálne tento a na budúci rok. Zároveň v prípade zhoršenia ekonomickej situácie môže centrálna banka prikročiť k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky.
Aktuálne pravdepodobnosť recesie vzrástla v Nemecku takmer na 60 percent. Pre agentúru Reuters to uviedol nemecký inštitút IMK, ktorý súčasnú situáciu považuje za najhoršiu od prelomu rokov 2012 a 2013. Spomaľovanie najsilnejšej ekonomiky Európskej únie má dosah už aj na Slovensko. Kým ešte v prvých troch mesiacoch tohto roku domáca ekonomika vzrástla o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tak v druhom štvrťroku stúpla len o 1,9 percenta HDP.
Vo štvrtok Európska centrálna banka predstavila aj ďalšie opatrenia na podporu ekonomického rastu eurozóny. Depozitná úroková sadzba klesla z mínus 0,4 percenta na mínus 0,5 percenta a dosiahla nové historické minimum. Finančné domy musia reálne platiť za uloženie peňazí v bezpečných trezoroch Európskej centrálnej banky. Zároveň časť nadbytočnej likvidity súkromných bánk nebude zaťažená mínusovými úrokom.
Prvé kolo tlačenia peňazí trvalo od marca 2015 do decembra 2019 a za ten čas Európska centrálna banka nakúpila dlhopisy za 2,6 bilióna eur. V súčasnosti sú všetky peniaze zarobené nákupom cenných papierov opätovne investované do nákupu dlhopisov. Posledným opatrením na podporu ekonomického rastu je mierne zlacnenie pôžičiek určených pre súkromné banky.
„Reakcia trhov, ktoré veľkú časť z opatrení do cien premietli už skôr, nebola výrazná. Kurz eura sa do konca tlačovej konferencie ECB oslabil zhruba o 0,7 percenta, na 1,093 dolára. Výnosy nemeckých 10-ročných dlhopisov do splatnosti poklesli zhruba o sedem bázických bodov, na mínus 0,65 percenta,“ povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Hlavným cieľom predstavených opatrení je zvýšenie priemerného rastu cien na úroveň dvoch percent. V auguste bola inflácia v eurozóne na úrovni jedného percenta. Zároveň sa spomalil aj hospodársky rast eurozóny, ktorý v prvom štvrťroku 2019 dosiahol 0,4 percenta HDP a v druhom len 0,2 percenta HDP.
„Od novembra na čelo Európskej centrálnej banky nastupuje Francúzka Christine Lagardeová. Tá to bude mať vďaka dnešným rozhodnutiam v novej funkcii o čosi jednoduchšie – nebude musieť v prvých dňoch obhajovať a zavádzať nový (súčasný) podporný balíček,“ uviedol Lehuta. Proti spusteniu druhého kola tlačenia peňazí tvrdo protestovali predstavitelia Nemecka, ktorým prekáža nízke zhodnocovanie úspor a obávajú sa aj vzniku cenovej bubliny pri akciách.
Svetový hospodársky rast v poslednom roku pomaly ťahá na dno čoraz ostrejšia obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Obchodný spor dvoch najväčších ekonomík sveta spôsobuje problémy najmä Nemecku, ktorého obchodná bilancia s Čínou dosahuje 200 miliárd eur za rok. Časť nemeckých automobilov putujúcich do najväčšej ekonomiky Ázie je vyrobená priamo na Slovensku. Volkswagen Slovakia do Číny vo veľkom vyváža luxusné SUV vozidlá značiek Touareg, Porsche Cayenne, Audi Q7 a Audi Q8. Ďalším vážnym rizikom je tvrdý brexit. Veľká Británia je totiž v súčasnosti druhým najväčším automobilovým trhom Európskej únie.