Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku výrazne spomalil na medziročnú úroveň 1,9 percenta. V prvom štvrťroku to medziročne ešte bolo 3,7 percenta. Medzi oboma kvartálmi sa pritom naša ekonomika prepadla o 0,4 percenta. Za spomalením rastu vidí analytička Poštovej banky Jana Glasová pokles zahraničného dopytu.
"Slovensko je malou, otvorenou a exportne orientovanou ekonomikou, ochladenie zahraničného dopytu viedlo k poklesu nášho exportu, čo stiahlo nadol aj rast našej ekonomiky,“ hovorí. Za všetkým je podľa analytičky neistota na trhoch pre obchodnú prestrelku medzi Washingtonom a Pekingom. A tiež stále nejasný brexit.
Brzdiacu ekonomiku chce preto ešte tento mesiac riešiť s firmami premiér Peter Pellegrini aj rezort ministra hospodárstva Petra Žigu. „Ministerstvo hospodárstva je pripravené na diskusiu. Na druhej strane pozorne vníma vážne signály ochladenia ekonomiky a upozorňuje, že treba, naopak, zvážiť aj náklady na prípadné opatrenia, ktoré stabilizujú a podporia hospodársky rast,“ povedal jeho hovorca Maroš Stano. Potrebné opatrenia by sa mali prijať v závislosti od prognóz a aktuálneho vývoja ekonomiky, dodal.
Na šetrenie už pre hroziace ťažké časy ministerstvá vyzval aj nový minister financií Ladislav Kamenický. Ministerstvo financií podľa jeho tlačového odboru monitoruje súčasnú ekonomickú situáciu na domácom aj globálnom trhu. Kľúčová by pre rezort mala byť najnovšia makroekonomická a následne daňová prognóza, ktoré budú zverejnené v septembri.
Firmám spomaľovanie nesvedčí
Dlhodobým problémom Slovenska je orientácia na automobilový priemysel, upozorňuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. "Už niekoľko rokov mala vláda rozvíjať i iné oblasti, od IT cez farmaceutickú produkciu až po rozvoj služieb na domácom trhu,“ hovorí. Ak príde automobilová recesia, vysvetľuje analytik, tak sa zanedbanie diverzifikácie ekonomiky prejaví v plne sile.
"Vláda môže v časoch spomaľovania zvýšiť výdavky na rozvoj krajiny,“ hovorí Tomčiak. Sem patrí nielen urýchlená výstavba infraštruktúry, zlepšenie podmienok pre zahraničných investorov, skrátenie procesu stavebného konania, ale aj zníženie byrokratickej záťaže drobných podnikateľov.
"Je vhodné znížiť dane pre strednú triedu a drobných podnikateľov, ktorí vytvárajú domáci trh,“ hovorí analytik. Práve oni totiž podržia ekonomiku v čase recesie a poklesu exportu.
Podniky sa v ekonomicky náročnejších časoch ťažšie dostávajú k úverom, čo ich núti utlmovať investície, ako aj pracovné miesta, upozorňuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová Špániková. "Dôsledok spomalenia rastu ekonomiky je, že firmám klesajú ako objednávky, tak aj tržby, čo im následne obmedzuje cash-flow a splácanie ich záväzkov,“ hovorí.
Kľúč k zlepšeniu podnikateľského prostredia však podľa Filovej Špánikovej nemá len na rezort hospodárstva. Všetko stojí a padá na tvorbe účinných opatrení naprieč ministerstvami.
"Treba zabrániť prijímaniu unáhlených, nesystémových opatrení, ktoré výrazne zdvíhajú zamestnávateľom náklady,“ dodáva Filová Špániková. Na mysli má hlavne predvolebné sociálne balíčky, skokový nárast minimálnej mzdy, ale aj rekreačné poukazy. "Dosah týchto opatrení sa ukáže práve v časoch, keď zamestnávatelia budú čeliť poklesu objednávok a budú prehodnocovať každé jedno euro,“ hovorí Filová Špániková.
Na vplyv, aký v čase spomaľujúcej ekonomiky majú na firmy "populistické balíčky“, upozorňuje aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ako príklad uvádza zvýšenie príplatkov za prácu cez víkend, v noci a sviatok. Zvýšenie spôsobilo enormný rast nákladov v nemálo firmách, vysvetľuje. "Keďže dva z troch príplatkov sú naviazané na minimálnu mzdu, je súčasná diskusia o raste minimálnej mzdy vnímaná zo strany firiem omnoho citlivejšie,“ hovorí.
Náklady na prácu trápia potravinárov
Problémom podľa Hoštáka je, že najväčšou mierou sa zvýšenie príplatkov dotklo najmenej profitujúcich odvetví priemyslu. Ide hlavne o potravinársky priemysel a služby. Potravinárom vyskočili náklady za dva roky v prípade práce v sobotu o viac ako dve tretiny. Nedeľné služby ich však vyjdú až o 137 percent drahšie. Práca cez sviatok zdražela o necelú pätinu, a tá nočná o viac ako dve pätiny.
"V kontexte nadchádzajúceho spomalenia rastu ide skutočne o razantné nárasty nákladov, ktoré sa v prípade krízy len ťažko podarí pretaviť do cien,“ hovorí Hošták. Potravinári totiž majú minimálne možnosti zmeniť časovo svoj výrobný proces. A sú tak nútení vyrábať prevažnú časť produkcie aj počas príplatkovo nevýhodných časov. Presunúť výrobu nemajú veľmi kam. Podobne sú na tom aj farmári.
Predvolebné balíčky sa nepozdávajú ani Klubu 500. Podľa jeho výkonného riaditeľa Tibora Gregora totiž poškodzujú konkurencieschopnosť ekonomiky. "Priemyselné podniky totiž v súčasnosti čelia zásadným výpadkom svojich objednávok a pripravujú opatrenia, ktoré, ak bude výpadok pretrvávať, pomôžu zmierniť negatívne dôsledky,“ hovorí.
Voči úprave minimálnej mzdy však nie je Gregor až taký kritický. No nemali by byť podľa neho na ňu naviazané príplatky za prácu v noci, niektorý z víkendových dní či sviatok. "Určite by bolo namieste zaviesť minimálnu mzdu na úrovni 552 eur, spolu so zvýšením odvodovej odpočítateľnej položky na úroveň minimálnej mzdy spolu s jej odpojením od výpočtu príplatkov a mzdových taríf,“ hovorí. Za vhodné považuje Gregor napríklad podporiť zavedenie dočasného skráteného pracovného času, teda takzvaný Kurzarbeit. Rezervy by mali vo svojich rozpočtoch pohľadať aj jednotlivé ministerstvá, ale aj obce, dodáva.
Šetriť môže aj štát
Priestor na úspory vidí analytik českej spoločnosti NextFinance Jiří Cihlář aj v rámci jednotlivých rezortov. A to napríklad cez zoštíhlenie štátnej správy – znížením počtu úradníkov. Dôležité je však podľa Cihlářa nastavenie hospodárenia vlády v ekonomicky priaznivom období. Ako príklad uvádza Nemecko. Hoci tamojšia ekonomika na tom nie je práve najlepšie, počas prvého polroka krajina hospodárila s rekordným prebytkom 45,3 miliardy eur.
"Nemecká vláda si tak najlepším možným spôsobom pripravila zdroje na podporu ekonomiky,“ hovorí analytik. Berlín tak aj z týchto zdrojov chystá protikrízový obranný val vo výške 50 miliárd eur.
Priestor na úspory na byrokracii a digitalizácii vidí v slovenskej štátnej správe aj analytik Tomčiak. "Prepustenie úradníkov by dokonca ekonomike pomohlo, keďže by sa zvýšil počet ľudí, ktorí by mohli byť zamestnaní v súkromnom sektore,“ hovorí. Celé západné Slovensko totiž trpí akútnym nedostatkom dostupnej pracovnej sily, dodáva Tomčiak, čo značne brzdí rozmach ekonomiky.