Tiež podľa jeho slov klesli investície do nových stavieb, ale aj do strojov a zariadení v nefinančných podnikoch. „Rast slovenského hospodárstva tak ťahala už len relatívne slabá spotreba domácností a spotreba verejnej správy,“ doplnil Lehuta.
Analytika UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomíra Koršňáka vývoj ekonomiky v druhom štvrťroku sklamal. „Výhľad pre slovenskú ekonomiku na tento rok zhoršujeme z 3 % na 2,6 %, na budúci rok z 2,6 % na 2,3 %. Nálada v európskej i slovenskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu slabších čísel z druhého štvrťroka smerom nahor v nasledujúcich štvrťrokoch nie je možné očakávať ani po prípadnom odznení dočasných domácich faktorov,“ očakáva Koršňák.
Rast slovenskej ekonomiky v najbližšom období pritom ohrozujú viaceré riziká. „Neistoty okolo časovania i formy brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné riziká v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne,“ varuje Koršňák.
Slovenskú ekonomiku tak podľa analytikov v najbližšom období čakajú horšie časy po relatívne silnejšom ekonomickom raste. Vyčítajú však vláde, že sa na ne dostatočne nepripravila. Problém vidia v zaostávajúcich investíciách, ako aj v nedostatočnej transformácii ekonomiky založenej viac na inováciách.
„Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor na silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova ‚prejedlo‘,“ dodal Koršňák.