Tá už rozdielne zníženie dôchodkového veku v rámci pohlaví rieši v súvislosti s Poľskom, voči ktorému bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o Európskej únii.
Strop dôchodkového veku je u nás podľa ústavného zákona od poslancov za Smer, ktorý koncom marca schválila Národná rada, na úrovni 64 rokov pre všetkých. Výnimkou by však mali byť matky. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do penzie najneskôr v 63,5 roku, dvojnásobná matka ešte o pol roka skôr, s tromi a viacerými vychovanými deťmi môže ísť „oddychovať“ ako 62,5-ročná.
Ministerstvo financií v tom však vidí možný problém súvisiaci s rodovou rovnosťou. Tvrdí, že zníženie dôchodkového veku sa malo uplatňovať u rodičov a ďalších osôb vychovávajúcich dieťa bez ohľadu na ich pohlavie. Inak to môže byť diskriminačné a v rozpore s legislatívou únie.
Rezort zdôraznil, že pre takéto diferencovanie bolo voči Poľsku začaté konanie o porušení Zmluvy o Európskej únii.
V parlamente je teraz síce novela zákona o sociálnom poistení, ktorá definuje podmienky výchovy dieťaťa, zaoberá sa situáciami, keď na výchovu nárok majú obaja manželia, ale aj samotný muž. Primárne by sa však mala úľava pri odchode do penzie zohľadňovať ženám.
Ministerstvo financií si myslí, že samotná novela na odstránenie problému nemusí stačiť. „Pôvodný návrh ústavného zákona nepočítal s rozdielmi medzi mužmi a ženami. Hovoril o jednotnom veku odchodu do dôchodku – 64 rokov, ktorý môže byť znížený v prípade výchovy detí. Finálne znenie ústavného zákona nakoniec priznalo nárok na nižší penzijný vek pre ženy matky. Preto sme na tento nesúlad v našej legislatíve upozornili v pripomienkovom konaní k novele,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Rezort práce si za svojím zákonom stojí. „Predkladaná novela zákona má ambíciu dať do súladu dôchodkový nárok za starostlivosť o dieťa s právom Európskej únie a priznáva ho aj otcom, hoci ústava hovorí výlučne o ženách,“ reagoval hovorca rezortu práce Michal Stuška. Pripomenul, že sa navrhuje upraviť náhradný nárok muža na zníženie najvyššieho dôchodkového veku nad rámec ústavnej garancie. „S prihliadnutím na osobitné životné situácie, akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky,“ vysvetlil. Ak by vraj otcovia vôbec nemali možnosť uplatniť si skrátenie dôchodkového veku, pravdepodobne by to bolo v rozpore so smernicami únie. „Novela zákona to však umožňuje, pričom prednostne priznáva právo žene. Nepostačuje samotný fakt, že je biologickou matkou dieťaťa, čo je tiež dôležité,“ podotkol Stuška. Objasnil, že primárne zvýhodnenie ženy sa zohľadní, ak nebola pozbavená rodičovských práv a povinností alebo dieťa nezverili do výhradnej starostlivosti inej osobe. Uprednostnená je tiež v rámci celého obdobia striedavej starostlivosti. Ak sa nedožije dôchodkového veku, započíta sa to otcovi dieťaťa. „Výchova sa zohľadní aj osobe, ktorá si dieťa osvojila alebo jej bolo zverené do starostlivosti. V prípade manželov sa to tak ako pri biologických rodičoch zarátava primárne žene,“ dodal Stuška.
Či by to únia mohla vnímať ako diskrimináciu, sme sa opýtali Ingrid Ludvikovej z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tá to zatiaľ komentovať nechcela. „K legislatíve členských štátov, ktoré sa nachádza v štádiu návrhu, sa komisia nevyjadruje. Posúdenie súladu s legislatívou Európskej únie je možné vykonať až v prípade, keď, a ak vôbec, bude daný návrh riadne prijatý,“ uviedla Ludviková.
O „varovaní“ rezortu financií vedia aj poslanci za Smer, ktorí zákon predkladali. Hovorca strany Ján Mažgút to nekomentoval. „Zhodujem sa s tým, ako to interpretuje ministerstvo práce. Viac k tomu nemám čo dodať,“ uviedol.
Koaličný Most-Híd má iný názor.. „Predmetnú novelu a nerovnaké zníženie veku odchodu do dôchodku v nej Most-Híd nepodporoval,“ reagovala hovorkyňa strany Klára Debnár.
Kritikom prednostného znižovania veku je štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd), ktorý zdôraznil, že moderná Európa uvažuje o tom, že rovnosť by mala platiť aj pri výchove dieťaťa. "Nedá sa predsa povedať, že muži sa na nej nepodieľajú,“ dodal Švejna. Pripomienke, na ktorú poukazuje rezort financií, Švejna rozumie. „Má to logiku. Podľa mňa je to celé nešťastne riešené,“ myslí si.
Na rozdiel od Poľska u nás pôjde o tzv. pozitívnu diskrimináciu, pripomína Stuška. U našich severných susedov totiž schválili zákon, podľa ktorého by mali ísť skôr do penzie všetky ženy – bez rozdielu či sú matky, alebo nie. „Dôchodkový vek v Poľsku bol v roku 2017 určený na 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy, pričom sa do budúcnosti nezvyšuje. Týka sa to všetkých žien bez ohľadu na skutočnosť, či vychovali, alebo nevychovali deti,“ spresnil Stuška.