Je pravda, že v USA chov dobytka už úplne spriemyselnili? Čím to je?
Americké poľnohospodárstvo vyrástlo na chove dobytka. Kedysi sa po prériách preháňali bizóny, dnes sú tam stáda dobytka. Dostatok lacného hovädzieho mäsa položil základ americkej hamburgerovej kultúry. V Amerike, najúspešnejšej kapitalistickej krajine sveta, sa úspešnosť meria cez doláre, to sa premietlo aj do hľadania najefektívnejších postupov v chove dobytka.
Patrí medzi ne aj využívanie rastových hormónov?
Áno. Americkí farmári veľmi lacno vychovajú teľatá na prériách. Na konci sezóny sústreďujú tisíce zvierat do fidlotov, obrovských veľkovýkrmní pod holým nebom. Tam prejdú zdravotnou kontrolou. V snahe dosiahnuť rýchlejší rast a aj lepšiu kvalitu mäsa aplikujú býčkom progesterónový podkožný implantát.
Ako to funguje?
Z implantátu sa uvoľňuje stanovená dávka hormónu progesterón, čo býčka de facto kastruje. Progesterón akoby z býka urobil jalovicu. V konečnom dôsledku je mäso z takého býčka jemnejšie, viac šťavnaté.
Dostane sa takéto mäso do Európy?
Podľa dohody, ktorú uzavrela Európska komisia s USA, Američania môžu do Európy exportovať len mäso z chovov, kde nepoužívajú rastové hormóny.
Neprepašuje sa sem iné mäso?
Vylúčiť sa to nedá, ale predpokladáme, že veľkí európski hráči na trhu si dajú na americké dodávky pozor, práve tak ako Európska agentúra pre kvalitu potravín.
Prečo na Slovensku už desaťročia upadá chov dobytka? Nie je to aj prejav nemohúcnosti vládnucich elít?
Ničí nás nemohúcnosť, 25 rokov nezáujmu štátu o poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako celok a živočíšnu výrobu obzvlášť. Pozrime sa, kam sme to dopracovali v chove ošípaných, ktoré môže doraziť africký mor ošípaných. To, čo na Slovensku predvádzame, je výsmech racionálnej agrárnej politike zohľadňujúcej prírodné podmienky, tradície, nadobudnuté skúsenosti z manažovania podnikov a začína sa to prejavovať už aj v hovädzine.
Viaceré podniky však reagovali na volanie po posilnení živočíšnej výroby a pustili sa do chovu najmä mäsových plemien dobytka.
Stavy mäsového dobytka rastú, ale na úkor mliečnych stád a tiež chovov oviec. Nemôžem sa tešiť z toho, že zvyšujeme stavy dobytka, keď sa mäsové kravy pasú na plochách, ktoré predtým spásali dojné ovce produkujúce kvalitný ovčí syr. Ale to je aj preto, lebo syrárne dovážajú z Francúzska tamojšou vládou dotované ovčie mlieko hlboko pod 90 centov za liter. Za to sa na Slovensku ani inde v Európe vyrobiť nedá. A pokiaľ ide o hovädzie mäso, tam sú problémom bitúnky. Je ich síce sto, ale chýba jeden veľkokapacitný.
Z čoho začať nápravu?
Z toho, že si nalejeme do pohára čisté víno. Odvetvie potrebuje viac a presne zacielených podpôr. Treba prestať s chytráctvom všetkého druhu. Ako to, že dobytok je tvárou alpských krajín, ale nie je tvárou horského Slovenska? Nuž aj preto, že ho tam držia dobre cielenými podporami a tiež majú fungujúce odbytové združenia. U nás nefungujú, lebo sa roky nevieme dať dokopy. Čia je to chyba, ak nie naša? Výrobcovia si musia sadnúť za jeden stôl a nekradnúť jeden druhému, nepodvádzať sa.