Nepriaznivý vývoj u obchodných partnerov už Slovensko cíti. "Ak nemecká ekonomika šliape na brzdu, prejaví sa to aj v spomalení slovenskej ekonomiky,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Jedným z najzasiahnutejších odvetví bude podľa nej práve automobilový priemysel, keďže veľká časť exportu našich automobiliek smeruje práve do Nemecka.
Produkcia priemyslu sa prepadla na najnižšiu úroveň od apríla 2017. Podľa údajov Štatistického úradu klesla v júni medziročne o 2,1 percenta. Najviac sa oproti minuloročnému júnu prepadla výroba vozidiel – a to o 7,6 percenta.
"Dôvodom by mohli byť slabšie predaje áut v Európe, ktoré sa v júni medziročne prepadli o viac ako šesť percent,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Vyhliadky slovenského priemyslu však nie sú podľa analytika veľmi ružové. Nižší externý dopyt by mohol naďalej brzdiť i výkon slovenského priemyslu, dodáva. Zopakovanie júnových prepadov tak nebude podľa Koršňáka do konca roka ojedinelé. "V úhrne za druhý polrok by si však priemysel mohol vďaka ponukovému šoku v automobilovom priemysle predsa len stále udržať nepatrne pozitívny medziročný rast,“ hovorí analytik.
Domácu ekonomiku však ešte drží nad vodou relatívne silný rast. Stačí sa totiž pozrieť na európske čísla a je jasné, že naše tempo je stále slušné. "Aj pri raste niečo cez tri percentá bude ekonomika ďalej schopná tvoriť pracovné miesta, hoci pomalším tempom, a ďalej bude existovať tlak na rast nominálnych miezd, ktoré prekonajú mieru inflácie,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Zvoľnenie rastu v únii už potvrdzujú aj najnovšie odhady európskych štatistikov. Eurozóna rástla v druhom štvrťroku 2019 medzikvartálne o 0,2 percenta. Rovnaké čísla si pripísala aj únia. Prvé tri mesiace však ekonomika rástla medzikvartálne o 0,4 percenta v eurobloku a o desatinu rýchlejšie v únii ako celku. Medziročne sa rast tiež spomalil. V eurozóne si pripísal 1,1 percenta, v únii 1,3 percenta. V prvom kvartáli však ešte medziročne rástol o desatinu až tri rýchlejšie. Už vtedy však išlo o slabšie čísla ako vlani.
Slovensko v prvom štvrťroku spomalila snaha domácností o šetrenie. A hoci ekonomika rástla o niečo rýchlejšie ako koncom minulého roka, nenaplnila očakávania. Zdá sa, že v druhom štvrťroku nás dobehla neľahká situácia našich hlavných obchodných partnerov.
Obrat v ekonomickom vývoji by mohol prísť až s novým rokom. Predstihové dáta totiž podľa Pánisa signalizujú, že leto bude ekonomicky slabé. "Na prelome rokov 2019 a 2020 vďaka uvoľneniu menovej politiky v USA eurozóne a aj Číne, poklesu nervozity okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode, ako aj čínskym fiškálnym stimulom by sa rast mohol odraziť a zrýchliť,“ hovorí Pánis.
Zatiaľ nejde o ďalší rok 2008
Napriek brzdiacej ekonomike však nemožno súčasný vývoj podľa Pánisa prirovnávať k predkrízovému roku 2008. "Krízový scenár spred dekády nám nateraz nehrozí,“ hovorí. Kríza do eurozóny pred vyše dekádou dorazila zo Spojených štátov a tam síce možno očakávať spomalenie rastu, no rozhodne nie krízu, vysvetľuje analytik.
Podobnosť s predkrízovými časmi vidí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak len vo veľmi nízkej miere nezamestnanosti a vysokých cenách nehnuteľností. Rozdiel je v nastavení monetárnej politiky. Tá je momentálne v eurozóne extrémne uvoľnená. "Slovensko už minimálne dva roky potrebuje vyššie sadzby, ale musí sa podriadiť rozhodnutiu ECB,“ hovorí Tomčiak.
Spomaľovanie ekonomického rastu by malo podľa analytika spoločnosti Finlord pokračovať i v najbližších mesiacoch. "Potenciál na ďalší prudký rast HDP momentálne v EÚ nie je,“ hovorí. Európske ekonomiky sa totiž nachádzajú aj nad svojím potenciálom rastu, vysvetľuje. Riešenie vidí Tomčiak v tlaku firiem na ešte väčšiu automatizáciu a robotizáciu, aby dokázali efektívne obsluhovať rastúci dopyt. To platí aj pre slovenské podniky.
Priveľa byrokracie
Problémom Európy je veľmi byrokratický prístup k podnikaniu, upozorňuje Tomčiak. Celý región tak podľa neho zaostáva nielen za USA, ale aj za Áziou. "Určite by pomohlo zníženie daňovej záťaže, väčšia podpora vedy a výskumu, zefektívnenie školského systému, vyššia motivácia ľudí, aby viac investovali a podnikali,“ hovorí Tomčiak. Práva to sú podľa neho miesta, kde má stále rezervy nielen únia, ale aj Slovensko.
Nakopnúť európsku ekonomiku by podľa Pánisa mohlo zrušenie regulácií, zákazov či ekonomických obmedzení. To by zlepšilo podnikateľské prostredie a zvýšilo konkurencieschopnosť. "Odomkne sa tým rýchlosť rastu. Inak povedané, rýchlejší ekonomický rast nemá v rukách ECB, ale vlády,“ hovorí Pánis. Doteraz išiel Brusel totiž skôr cestou zníženia úrokovej sadzby. Tá nepomáha všetkým štátom rovnako, no riadiť sa ňou musia všetky krajiny eurobloku
ECB však stále pumpuje do obehu množstvo lacných peňazí. Problém je podľa analytika v tom, že účinnosť politiky ECB sa znižuje. "Prítok likvidity sa tak prejavuje predovšetkým vo vyšších cenách aktív, nie vo vyššej úverovej aktivite bánk,“ hovorí.