Agentúre Reuters to vo štvrtok povedal zdroj oboznámený so situáciou. Hovorca nemeckého ministerstva financií sa k týmto informáciám odmietol vyjadriť. Poukázal však na vyhlásenie ministerstva, podľa ktorého je boj proti klimatickým zmenám veľkou výzvou a vláda chce túto problematiku riešiť s plným nasadením.
Nemeckej vláde sa od roku 2014 darí zvyšovať verejné výdavky bez vytvárania nových dlhov, a to vďaka nezvyčajne dlhému období rastu ekonomiky. Teraz však pre spomaľovanie hospodárskeho rastu a nízkym nákladom na pôžičky silnie tlak na to, aby Nemecko za cenu malého rozpočtového deficitu prikročilo k dodatočnej fiškálnej stimulácii ekonomickej aktivity. Nemecko má v ústave zakotvenú takzvanú dlhovú brzdu, podľa ktorej nesmú nové pôžičky prekročiť 0,35 percenta hrubého domáceho produktu.
Podľa zdroja Reuters je teraz potrebné zvoliť takú formu zmeny fiškálnej politiky, ktorá by nevytvorila nadmerný tlak na rozpočet.
„Akonáhle totiž bude jasné, že nové dlhy už nie sú tabu, budú všetci naťahovať ruky a chcieť viac peňazí,“ uviedol zdroj.
Dodal, že Berlín chce z tohto dôvodu nové pôžičky striktne obmedziť len na program ochrany klímy, ktorý by mal kabinet kancelárky Angely Merkelovej schváliť budúci mesiac.
Merkelová aj minister financií Olaf Scholz z koaličnej sociálnej demokracie (SPD) dosiaľ politiku vyrovnaného rozpočtu obhajovali tým, že je dôležité v období priaznivého vývoja ekonomiky verejný dlh znižovať a nezaťažovať budúce generácie novými pôžičkami, a to najmä s ohľadom na rýchle starnutie nemeckej populácie.
Členovia ľavicového krídla SPD však Scholza vyzývajú, aby pomocou nových pôžičiek zvýšil investície. „(Vyrovnaný rozpočet) už nie je udržateľný,“ povedal agentúre Reuters nemenovaný člen SPD. „Potrebujeme viac investovať, najmä do infraštruktúry a ochrany klímy,“ dodal.
Medzinárodný menový fond a Európska komisia už dlhší čas Nemecko vyzývajú, aby zvyšovaním miezd a investícií podporilo domáci dopyt a prispelo tak k zníženiu globálnej ekonomickej nerovnováhy. Nemecko dosahuje v zahraničnom obchode výrazný prebytok, čo ostro kritizuje napríklad americký prezident Donald Trump.