Platové rozdiely v jednotlivých štátoch únie sú totiž enormné. Rádovo dosahujú aj vyše tisíc eur na mesiac. V najbohatšom Luxembursku začínajú platy na sume 2 071 eur, no v najchudobnejšom Bulharsku je to len niečo vyše 286 eur. "Obrovské platové rozdiely pomôže aspoň čiastočne zmierniť európska minimálna mzda,“ povedala nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ide práve o jej predvolebnú prioritu.
Zdá sa však, že jednotná mzda nemusí pracujúcim Slovákom pomôcť. Európsky návrh totiž môže byť nakoniec oveľa menej štedrý ako ten slovenský. Súčasná vláda plánuje stanoviť minimálnu mzdu ako 60 percent priemernej mzdy. A to už o dva roky. Ak by tento mechanizmus platil už dnes, minimálna mzda by bola takmer 608 eur a nie súčasných 520 eur.
Európski socialisti navrhujú minimálnu mzdu stanoviť ako 60 percent mediánovej mzdy. V takomto prípade by nešlo o priemer všetkých slovenských platov, ale o strednú hodnotu. Platy vstupujúce do výpočtu minima by tak neskresľovali vysoké odmeny vrcholových manažérov, ako je to pri priemernej mzde, ale reálnejšie odrážali skutočné zárobky zamestnancov. V takomto prípade by aktuálna minimálna mzda u nás bola 563 eur. To je o 45 eur menej ako v prípade minimálnej mzdy stanovenej na základe výšky priemernej mzdy.
S plánmi Bruselu súhlasí aj Slovensko. „Postoj Slovenska je jednoznačný. Podporujeme vznik európskej minimálnej mzdy,“ povedal minister práce Ján Richter. Pre obrovské platové rozdiely je však takmer nemožné určiť pevne stanovenú minimálnu mzdu. "Nehovorí sa o konkrétnej sume. Lebo 60 percent zo slovenskej priemernej mzdy a 60 percent z luxemburskej je rozdiel viac ako tisíc eur,“ priblížil minister práce Ján Richter. Práve preto sa podľa neho hovorí o percentách. Rozhodovať sa tak bude skôr o mechanizme, ako by európske minimum fungovalo. A tiež v akom časovom horizonte by bolo zavedené. Minister práce sa chystá o možnom riešení tento mesiac rokovať so svojimi kolegami z Nemecka a Česka.
V súčasnosti je minimálna mzda zavedená v 22 členských štátoch. Bez jednotného minima funguje hospodárstvo Rakúska, Cypru, Dánska, Fínska, Talianska a Švédska. V týchto krajinách však platia takzvané sektorové minimálne mzdy. Tie sú stanovené na základe dohody zamestnávateľov s odbormi. Napríklad v susednom Rakúsku na najhoršie platených pozíciách zarobia ľudia za mesiac okolo 1 200 eur. Na základe podpísaných kolektívnych zmlúv zároveň firmy každému jednému zamestnancovi vyplatia v lete trinásty a v zime 14. plat.
Od Nového roka možno o 60 eur viac
Richterov rezort navrhuje zvýšiť od budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 520 eur na 580 eur v hrubom. O tomto návrhu ešte bude diskutovať vláda spolu s odbormi a zamestnávateľmi. Práve odborári majú zvyčajne razantnejšie predstavy, kam sa má minimálna mzda uberať. V budúcom roku by sa tak radi dostali aspoň na sumu 600 eur. "Slovenskej ekonomike sa stále darí a v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti treba tlačiť na prudší rast miezd,“ obhajoval návrh odborárov predseda OZ KOVO Emil Machyna. Aktuálne dosahuje miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 4,97 percenta a z úradov práce môže do zamestnania nastúpiť takmer 137-tisíc ľudí. Zároveň firmy stále nevedia obsadiť vyše 98-tisíc voľných pracovných miest.
Pôvodne odbory navrhovali až 635 eur, firmy však hovorili o 552 eurách. Konečné slovo tak pravdepodobne budú opäť mať poslanci v parlamente. Tí sa nakoniec môžu rozhodnúť aj pre vyšší rast minimálnej mzdy, ako navrhuje ministerstvo práce.
Analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov tvrdí, že stanovovanie minimálnej mzdy na základe politickej dohody má svoje plusy aj mínusy. "Plus je, že dokáže abstrahovať od automatického mechanizmu, ktorý nezahŕňa v sebe zmenu ekonomickej reality,“ hovorí. To znamená, že minimálna mzda bude rásť ešte dva roky napriek tomu, že ekonomika je už v recesii. Mínusom je podľa analytika hlavne to, že sa určenie najnižších platov môže ľahko stať terčom predvolebnej kampane. "V prípade ľavicovej vlády tlak na ich zvyšovanie a v prípade pravicovej na ich nezvyšovanie, či znižovanie, alebo rušenie,“ dodáva Dobroľubov.
Firmy sa boja krízy
Smelé plány môže zhatiť aj brzdiaca ekonomika. Firmám sa preto zvyšujúca záťaž na platy nepozdáva. "Viaceré ekonomické indikátory ukazujú príchod ekonomicky horších časov. V takom prípade prudké zvyšovanie minimálnej mzdy povedie k razantnejšiemu prepúšťaniu ľudí,“ upozorňuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Problémy by podľa neho mali hlavne podniky nachádzajúce sa v menej rozvinutých regiónoch krajiny. "V prosperujúcich častiach krajiny už dnes podniky platia ľuďom oveľa viac ako minimálnu mzdu,“ hovorí Hošták.
Zamestnávatelia tiež dlhodobo upozorňujú, že na Slovensku máme päť stupňov minimálnej mzdy. V prvom stupni sa nachádzajú napríklad upratovačky a operátori výroby. Ich plat sa nateraz začína na spomínaných 520 eurách. V druhom stupni sú napríklad administratívni pracovníci a predavačky obchodov. Ľudia pracujúci na týchto pozíciách môžu už dnes zarábať najmenej 624 eur. V treťom stupni sú zdravotné sestry či účtovníčky, ktoré môžu zarobiť najmenej 728 eur. Vo štvrtom stupni sú oblastní manažéri alebo hlavní účtovníci a v ich prípade je minimálna mzda 832 eur. V piatom stupni sa nachádzajú napríklad všeobecní lekári, ktorí môžu zarábať najmenej 936 eur. V najvyššom, šiestom, stupni sú riaditelia s minimálnym platom 1 040 eur.
- Priemerná mzda sa počíta ako priemer všetkých platov v ekonomike. Zahŕňa tak nielen zárobky bežných ľudí, ale aj vysoké odmeny vrcholných manažérov.
- Mediánová mzda je určená ako stredná hodnota platov v ekonomike. Najvyššie zárobky tak na jej výšku majú menší dosah.