V Slovinsku je aktuálne minimálna mzda 886 eur v hrubom. Pri porovnaní so susednými štátmi je o niečo vyššia minimálna mzda v susednom Poľsku, kde dosahuje 523 eur. O niečo nižšia je zas v Českej republike, kde v prepočte dosahuje hodnotu 519 eur a v Maďarsku len 464 eur. Najvyššia minimálna mzda v Európe, a to vo výške 2¤071 eur, je v Luxembursku. Suverénne najmenej zas zarábajú Bulhari, ktorých minimálna mzda je 286 eur.
Práve pre obrovské mzdové rozdiely otvorila dezignovaná šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová debatu o zavedení jednotnej minimálnej mzdy. Tá má byť v každom členskom štáte buď vo výške 60 percent priemernej mzdy, alebo 60 percent mediánovej mzdy. Ak by prvý návrh platil už dnes, slovenská minimálna mzda by bola 608 eur. V prípade presadenia druhého návrhu len 490 eur.
Zo slovenských politikov zavedenie minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy podporuje predseda najsilnejšej koaličnej strany Smer Robert Fico. „Malo by byť našou prioritou zvýšiť minimálnu mzdu na 60 percent priemernej mzdy. Takýto postoj sa budem snažiť presadiť aj vo vláde,“ povedal. Aktuálne ide na vládu návrh ministerstva práce, ktorý je o niečo skromnejší.
„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje minimálnu mzdu pre rok 2020 vo výške 580 eur. V hodinovom vyjadrení pôjde o sumu 3,33 eura za hodinu,“ povedala hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Podľa nej ide o kompromis, keďže odbory požadovali zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur a firmy len na 552,2 eura. „Výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60 percent z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50 percent. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44 percenta, v prípade nášho návrhu sa zvýši na 54,47 percenta,“ dodala Husárová.
O návrhu ministerstva práce bude rokovať vláda aj sociálni partneri. Zástupcovia firiem sú zvedaví na zdôvodnenie prudkého rastu platov. „Očakávame, že návrh bude podložený analýzami a dopadovou štúdiou. S ohľadom na budúci vývoj ekonomiky nás budú zaujímať dopady na zamestnanosť a trh práce,“ reagoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Aktuálne je v recesii nemecký priemysel, ktorý dopláca na obchodnú vojnu medzi USA a Čínou. Americký prezident zároveň už koncom roka môže zaviesť vysoké clá na všetky v Európskej únii vyrobené automobily. V takom prípade bude mať ťažkosti mnoho domácich firiem, ktorých súčiastky slúžia na zmontovanie vozidiel putujúcich do Spojených štátov amerických. Už dnes pre americké clá smerujú do Európskej únie tisícky ton lacnej čínskej ocele. Ázijskou konkurenciu spôsobená strata zákaziek prinútila U. S. Steel Košice odstaviť jednu pec a manažment podniku plánuje do konca roka 2021 prepustiť až 2¤500 ľudí. Na druhej strane väčšine domácich firiem sa stále darí a zamestnávatelia aktuálne nevedia obsadiť takmer 100-tisíc voľných pracovných pozícií.
O definitívnej podobe minimálnej mzdy rozhodne koncom roka parlament. V ňom sa predstavitelia Smeru viackrát vyslovili za skokové zvýšenie k sume 600 eur. Zamestnávatelia tiež dlhodobo kritizujú, že pri súčasnom nastavení si veľkú časť zo zvýšených mzdových nákladov zoberie štát prostredníctvom daní a odvodov. „Z celkového navýšenia osobných nákladov zamestnanca a zamestnávateľa si totiž štát zoberie až 48 percent,“ priblížil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Z navrhovanej hrubej mzdy vo výške 580 eur by pri zachovaní ostatných parametrov dostal zamestnanec v čistom na ruku 469 eur. Štát si na daniach aj odvodoch zoberie zároveň od zamestnanca aj firmy spolu takmer 315 eur. „Tu netreba zabúdať, že vyššie odvody znamenajú aj vyšší dôchodok, nemocenskú či podporou v nezamestnanosti. Výrazné zníženie odvodov ľudia nepríjemne pocítia najneskôr pri odchode do penzie,“ upozornil Machyna. Odbory preto dlhodobo nepodporujú znižovanie odvodov na úkor penzií a nemocenských dávok.